Postup OČTK pri domácom násilí so zameraním na obete

Spôsob, akým policajt alebo policajtka vedie rozhovor predurčí ochotu obete s políciou spolupracovať (alebo nespolupracovať). Ak sa obeť cíti v bezpečí, a že má dôveru, je pravdepodobnejšie, že aj ona bude veriť polícii a poskytne širšie a užitočné informácie na účely vyšetrovania. Účinné a efektívne vyšetrovanie umožní polícii podávať lepšie výkony, byť spokojnejšia so zásahmi a zvýši šance zachrániť životy a znížiť mieru ďalšieho násilia na obetiach a ich deťoch.

Obeti by sa mala dať možnosť hovoriť o konflikte z jej pohľadu a jej tempom, bezprostredne po útoku môže byť mimoriadne stresovaná a dezorientovaná a niekedy nebude pripravená podať postačujúcu informáciu. Je potrebné zamerať sa iba na skutočnosti, ktoré policajtovi umožnia posúdiť konanie útočníka a rozhodnúť. Mal by klásť stručné a zrozumiteľné, citlivé otázky, obeť treba nechať, aby sa vyjadrila vlastnými slovami k tomu čo si pamätá,.

V každom štádiu služobného kontaktu je potrebné obeti vysvetľovať policajtov postup a prečo chce vedieť práve to, na čo sa pýta a poskytnúť informácie o tom, čo polícia môže a čo nemôže. Poznanie práv a možností, ako aj toho, čo bude obsahom celého procesu, umožní obeti rozhodovať sa informovane, preto by mal policajt stručne opísať každý svoj nasledujúci krok a zodpovedať všetky prípadné otázky obete,

Policajt musí zaručiť obeti dôvernosť. Je neetické a neprofesionálne rozprávať nezainteresovaným o konkrétnych prípadoch domáceho násilia. Obeť by však mala byť poučená, že v trestnom konaní budú použité jej osobné údaje a v akom rozsahu. V rámci rozhovoru je dôležité informovať a zrozumiteľne vysvetliť práva poškodenej ženy podľa trestného poriadku.

Vedenie rozhovoru a kontaktné informácie

Rozhovor s obeťou by nemal byť nikdy vykonaný za prítomnosti násilníka alebo v policajnej miestnosti vytvorenej pre výsluchy. Pri zásahu v domácnosti, treba viesť rozhovor v oddelenej miestnosti od násilníka, v inej miestnosti a je zároveň postarať sa o deti ak sú v domácnosti a v prípade potreby kontaktovať sociálno právnu ochranu.

V prípade oznámenia na policajnej stanici je potrebné viesť rozhovor na nerušenom mieste, v osobitnej miestnosti a v súkromí. Ak to okolnosti prípadu dovoľujú a obeťou je žena,  mala by mať možnosť výberu hovoriť s policajtkou. Ideálne by rozhovor mala viesť skúsená policajtka vytrénovaná v komunikačných zručnostiach a v téme násilia na ženách a domáceho násilia. Zistite si, ako a kedy možno ženu kontaktovať, jej kontaktné údaje, a to zvlášť pokiaľ nevediete rozhovor v priamom osobnom kontakte, ale napríklad telefonicky. Urobte tak pre prípad, že by bol telefonát prerušený alebo by žena náhle akútne čelila násiliu.

Na začiatku rozhovoru je dôležité zistiť, či žena rozumie, alebo hovorí cudzím jazykom a informovať ju, že keď potrebuje, bude jej zabezpečené tlmočenie. V prípade, že hovorí cudzím jazykom je potrebné prizvať tlmočníka, ktorý hovorí jazykom, ktorému žena rozumie.

V prípadoch, kedy násilie viedlo k vážnym zraneniam, zvážte zaznamenanie rozhovoru na video alebo záznamník.