Vyšetrovanie prípadu spravidla začína prijatím oznámenia resp. trestného oznámenia, ktoré sa môže uskutočniť:

• telefonicky na linku 158 alebo na telefónne číslo priamo na útvar PZ;
• osobne na   ktoromkoľvek   základnom   útvare   PZ,   spravidla   ide  o  obvodné  oddelenie    Policajného  zboru  v   mieste   bydliska   obete alebo  o oddelenie   skráteného vyšetrovania;
• sprostredkovane cez národnú linku pomoci ženám, linku prokuratúry alebo organizáciu pomáhajúcu obetiam domáceho násilia;
• u ktoréhokoľvek príslušníka PZ, na ktorého sa obeť alebo oznamovateľ obráti.

Oznámenie môže  podať obeť, prípadne iný oznamovateľ, napr. pracovníčka národnej linky, svedok, sused, ale i páchateľ. Každé takého oznámenie má svoje špecifiká, ktoré musí policajt  pri prijímaní prvotných  informácií o skutku  zohľadňovať.

Policajti reagujú na všetky telefonáty bez ohľadu na to, či volá žena zažívajúca násilie, dieťa alebo iný svedok násilia. Rovnako reagujú aj vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na predchádzajúcu históriu násilia v rodine a intervenciu polície. Ak však je už v danej rodine zaznamenaná história násilia, je vhodné, aby sa prípadom zaoberal stále rovnaký policajt alebo policajtka (ak je to možné).

Obete najčastejšie kontaktujú telefonickú linku polície:

• bezprostredne po útoku;
• pri akútnom ohrození alebo vyhrážaní sa zo strany násilníka;
• keď potrebujú informácie možnej ochrane pred násilím a o možnostiach riešenia situácie násilia.