Obete domáceho násilia majú rovnaké práva ako všetky ostatné obete trestných činov, pričom sa považujú za osobitne zraniteľné obete a vzhľadom na špecifický charakter trestných činov majú  prístup k špecializovaným podporným službám. Policajti by mali myslieť na to, že obetiam domáceho násilia sa možno nedostalo žiadnej odbornej rady alebo informácie o zákonných otázkach alebo o type podporných služieb, ktoré majú k dispozícií. Preto by mali byť pripravení poskytnúť obeti relevantné informácie o jej právach a o tom, ako vyhľadať právnu a psychologickú pomoc.

Neodporúča sa jednoducho obeti prečítať zoznam práv. Efektívnejšie je porozprávať sa s ňou o relevantných postupoch v rámci trestného/občianskeho práva, jej právach a povinnostiach, službách a pomoci, ktoré má k dispozícii a umožniť jej klásť otázky.

Obeť trestného činu má podľa Zákona o obetiach trestných činov​ právo na prístup k informáciám predovšetkým:

• o postupoch týkajúcich sa podania trestného oznámenia,
• o právach a povinnostiach obete, ktorá má postavenie poškodeného v trestnom konaní,
• o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, kontaktných údajoch na tieto subjekty a forme odbornej pomoci, ktorá sa jej môže poskytnúť,
• o možnostiach poskytnutia nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti,
• o prístupe k právnej pomoci a právo na právnu asistenciu v civilných prípadoch, za predpokladu, že obeť spĺňa kritériá spôsobilosti,
• o podmienkach poskytnutia ochrany v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku,
• právo požiadať o dočasné ochranné opatrenie (neodkladné opatrenia) pre seba a/alebo členov rodiny v civilných veciach
• o postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní,
• o možnosti a podmienkach náhrady trov trestného konania obete, ktorá má postavenie poškodeného.

Informácie o právach obete v trestnom konaní tiež obsahujú:

• právo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k navrhnutým dôkazom,
• právo nahliadnuť do spisov a oboznámiť sa s nimi (vrátane podania návrhu na ďalšie vyšetrovanie),
• právo požiadať o preverenie konania polície (alebo nekonania), alebo rozhodnutia zastaviť stíhanie,
• právo vyžiadať si od prokurátora informácie o prepustení obvinenej osoby z väzby alebo o jeho úteku z väzby.

Obete obyčajne vyžadujú viac než len právne služby. Poskytnutie psychologickej podpory, lekárskych služieb a dočasného bývania napríklad nielenže zvýši ich bezpečie, ale aj zlepší výsledky právneho konania.

Obeť má právo na poskytnutie odbornej pomoci v súlade so svojimi osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom. Toto právo sa obeti zaručuje bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní.

Policajt alebo prokurátor je povinný pri poskytovaní informácií obeti poskytnúť obeti aj súčinnosť pri kontaktovaní subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ak o to obeť požiada. Zoznam organizácií je k dispozícii tu.

Obeť má právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou.

Obeť násilného trestného činu má za podmienok a v rozsahu ustanovenom Zákonom o obetiach trestných činov právo na odškodnenie, ktoré jej poskytne štát.