Pre obeť je ťažká voľba vypovedať proti svojmu partnerovi. Vypovedať proti mužovi, ktorého milovala a voči ktorému stále prechováva city, ktorého jej je ľúto a môže byť otcom jej detí môže byť zničujúce, ponižujúce, trápne a vyvolávajúce zmätočné pocity. Obete jednoducho chcú, aby páchateľ prestal a boli by rady, aby ho o to požiadala polícia. Obete netúžia po pomste alebo uväznení. Na policajnej stanici preto môžu povedať len časť celého príbehu.

Informovať inštitúcie alebo orgány o tom, že sa niečo stalo môže byť nebezpečné, pretože privolanie polície alebo vypovedanie na policajnej stanici môže vyústiť do ďalších násilných činov, segregácie ženy či únosu detí pokiaľ v rovnakom čase nedôjde aj k prijatiu bezpečnostných opatrení (manažment rizika). Toto sú riziká, ktorým musia obete násilia často čeliť.

Pokiaľ obeť vypovedá na policajnej stanici, nemusí sa cítiť uvoľnene. Na druhej strane, keď je obeť vypočúvaná doma, môže sa tak diať po výbuchu násilia alebo situácii, ktorá nie je reprezentatívnym príkladom toho, čo sa obyčajne deje alebo ako sa žena obyčajne cíti. Doma môže mať žena príliš veľký strach na to, aby prehovorila. Polícia by mala vypočuť obeť v nemocnici alebo v bezpečnom ženskom dome alebo kdekoľvek, kde by to bolo pre ňu prijateľné. Najlepšie by bolo, aby o mieste vypočutia mohla rozhodnúť obeť.

Je veľmi dôležité, aby na policajnej stanici boli špecializovaní policajti a policajtky, ktorí budú jednať s obeťami citlivo a získajú potrebné informácie pre daný prípad. Je potrebné preveriť, či obeť už v minulosti podala sťažnosť/oznámenie, či už polícia zasahovala na danej adrese a či existujú záznamy o recidivizme. Podľa Istanbulského dohovoru, vždy, keď je to možné, mala by byť prítomná policajtka, aby sa žena cítila uvoľnenejšie.

Ponúkame nasledovné tipy ako viesť efektívne a rešpektujúce vypočutia orientované na obeť na policajnej stanici:

• zvoľte vhodné a pohodlné miesto pre obeť;
• ponúknite jej občerstvenie;
• dajte jej čas na otázky, vyjadrenie emócií a dostatok času aby si „upratala“ myšlienky;
• opýtajte sa obete, či chce privolať priateľku/priateľa alebo príbuzného;
• uistite sa, že je vhodný čas na to, aby obeť vypovedala.

Zabezpečte, aby nedošlo k nasledujúcim problémom, a ak by sa vyskytli, efektívne ich vyriešte:

• nedovoľte, aby do miestnosti vchádzali a vychádzali iní policajti, policajtky alebo aby sa tam diali iné veci;
• nedopustite, aby rozhovor prerušovali telefonáty alebo iné úlohy;
• vyhnite sa tomu, aby obeť musela opakovať svoju výpoveď pred rôznymi policajtmi.