Najlepší záujem dieťaťa je vždy na prvom mieste, deti nie sú malí dospelí!

Pri rozhovore s deťmi sa policajt najprv  musí uistiť, že sú v bezpečí – oni aj tí, ktorých milujú. Deti sú poddajné a pri kladení navádzajúcich otázok majú tendenciu policajtovi „ulahodiť”. Policajt sa musí presvedčiť, že deti vedia, čo sa stalo, a uistiť ich, že to, čo sa bude diať, nezávisí od nich.

Aj vzhľadom na vek a traumu, ktorú môžu deti zažiť ako obete násilia, si  deti vyžadujú väčšou starostlivosť a citlivosť polície pri vedení rozhovoru. Zažívajú udalosti, myslia, hovoria a správajú sa vlastným spôsobom, ktorý reflektuje ich vek a vývinové kapacity. Ak chceme aby boli deti schopné participovať na procese spravodlivosti a byť chránené pred násilím, potrebujeme sa prispôsobiť ich jazyku a správaniu, keď s nimi komunikujeme. Policajti majú používať jednoduchý jazyk, vziať do úvahy vek, zrelosť a intelektuálny rozvoj dieťaťa a skontrolovať si, či dieťa skutočne rozumie tomu, čo hovoria.

V rámci komunikácie  s deťmi treba používať:

• Krátke vety
• Jednoduché vety
• Aktívny spôsob pýtania sa
• Pozitívne formulované vety (povedal si to niekomu?)
• Otázky len s jedným významom
• Použitie len jedného záporu (povedala ti mama, aby si nešiel von?)
• Priame otázky, nie hypotetické (Si unavený?)

Samotné deti môžu mať chuť hovoriť, byť aktívne zapojené a cítiť sa užitočné. Možno tiež chcú ochrániť svoju mamu, alebo iných ľudí v byte či dome,  napríklad aj domáce zvieratá.

V niektorých prípadoch budú deti zľahčovať alebo aj ospravedlňovať to, čo sa stalo a budú sa pokúšať zabrániť, aby išiel podozrivý (ich otec) do väzenia. Možno sa im otec aj vyhrážal, že ony budú znášať následky jeho uväznenia. Pri rozhovore s deťmi by  polícia mala myslieť na nasledovné:

• rozhovor s dieťaťom robiť v bezpečnej a tichej miestnosti;
• hovoriť s dieťaťom z očí do očí – čupnúť si alebo si sadnúť si vedľa neho;
• dieťaťu vysvetliť, prečo ste tam, vyhnúť sa hodnoteniu ich otca a toho, čo sa stalo, ale udalosti nezľahčovať, alebo nehovoriť, že je polícia len na návšteve;
• byť priateľskí a zároveň zdôrazniť, prečo polícia prišla; deťom sa veľmi pravdepodobne môže uľaviť, že polícia prišla, aby ochránila ich aj ich matku a vo väčšine prípadov deti veľmi presne vedia, čo sa dialo. Deti možno boli v minulosti svedkami mnohých takýchto incidentov;
• otázky klásť nenavádzajúcim spôsobom, pokúsiť sa zhromaždiť informácie o tom, čo sa stalo a tiež, či sa takéto niečo stalo aj v minulosti.