Postup OČTK pri domácom násilí so zameraním na obete

Profil násilníkov môže byť rozmanitý, od nízkej socio-ekonomickej triedy až po vysokú triedu, môžu to byť chudobní alebo aj bohatí ľudia (spravidla muži). Adresa sa môže nachádzať vo veľmi chudobnej, ale aj veľmi bohatej časti mesta či krajiny. Polícia by sa nemala nechať ovplyvniť žiadnym z týchto faktorov a mala by jednoducho postupovať podľa zákona.

Niektorí násilníci môžu byť veľmi rozhnevaní a môžu kričať, pretože policajná jednotka vstúpila do obydlia bez povolenia. Iní sa môžu chovať prívetivo a šarmantne, pokúšajúc sa políciu presvedčiť, že všetko je v najlepšom poriadku, ďalší môžu udalosti bagatelizovať.

Na to, aby sa policajná jednotka vyhla manipulácii násilníkom a riadne si robila svoju prácu, mala by:

• umožniť podozrivému povedať svoju verziu prípadu bez toho, aby ho obviňovala; pri obviňovaní bude podozrivý len viac defenzívny a popierajúci;
• nič nevyhlasovať ani nedávať žiadne neverbálne signály, ktoré by naznačovali súhlas s tým, čo hovorí;
• nahlásiť jeho verziu udalosti, aj keď je zjavne absurdná;
• informovať podorzivého o jeho zákonných právach, pokiaľ je zatknutý alebo ak bude na jeho meno vydané neodkladné opatrenie (tzv. zakazujúci súdny príkaz).
• Pokiaľ podozrivý opustil obydlie, opýtať sa obete, či vie, kam išiel, nejakú adresu, miesto kam si myslí, že by mohol odísť.

Pri rozhovore s podozrivým by mu policajt nemal dávať dôvod myslieť si, že súhlasí s jeho tvrdeniami, ktorými vysvetľuje svoje konanie, je nutné trvať na faktoch o tom, čo sa stalo. Je potrebné zdôrazňovať, že za násilie je vždy zodpovedný ten, kto ho koná (s výnimkou opodstatnenej sebaobrany) a obviňovanie obete z „provokácie“ je neakceptovateľné.

Pozor pri rozhovore s násilníkom, ktorého policajt pozná! Je nevyhnutné zachovať si služobný odstup a pri rozhovore vykať a vyžadovať vykanie a úctu, ktorá policajtovi prináleží ako verejnému činiteľovi.

Pri každom služobnom  zákroku je potrebné si všímať, či je podozrivý pod vplyvom alkoholu, drogy a zistiť, či nie je ozbrojený. Vo vyšetrovaní a pri objasňovaní priestupkov sa stupeň opitosti či omámenia skúma iba v súvislosti so schopnosťou podozrivého vypovedať. V súvislosti s touto skutočnosťou však v súčasnosti neexistuje žiaden právny základ, na podklade ktorého by bolo možné takúto osobu akýmkoľvek spôsobom obmedzovať. Protialkoholické záchytné izby boli zrušené. To znamená, že v prípade, ak pominuli dôvody na zaistenie, respektíve na zadržanie osoby, táto musí byť prepustená aj v prípade, že je pod vplyvom alkoholických alebo iných návykových látok.

Ak je podozrivý ozbrojený a ak sa v byte nachádzajú zbrane, policajt využije svoje oprávnenie odňať zbraň[1]. Policajti pritom nesmú zabúdať na vlastnú bezpečnosť a musia byť v strehu, mať útočníka neustále na očiach.

Policajt na mieste domáceho násilia, ak je zároveň miestom činu, je povinný zabezpečiť ho a zamedziť prístupu nepovolaných osôb, minimalizovať pohyb členov domácnosti po byte tak, aby bolo následné vykonanie obhliadky miesta činu výjazdovou skupinou efektívne.

[1] § 22 Zákona 171/1993 o Policajnom zbore