Postup OČTK pri domácom násilí so zameraním na obete

Druhy a charakteristika trestných činov

Domáce násilie má rôzne formy – fyzické, sexuálne, psychické a často aj ekonomické. Fyzické násilie je spravidla sprevádzané ťažkou psychickým nátlakom a verbálnou agresiou. Protiprávne konanie páchateľa môže mať podobu priestupku proti verejnému poriadku či občianskemu spolunažívaniu, ale môže ísť i o trestný čin, najmä týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

Trestný zákon osobitne definuje násilie na blízkej a zverenej osobe v § 208 ako „týrania blízkej osoby a zverenej osoby“ a preto je vhodné využívať pri trestnom stíhaní páve tento paragraf Trestného zákona (pozri príloha). Blízkou osobou sa v trestnom práve vo všeobecnosti rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

V prípadoch, ak ide skôr o jednotlivý útok bez napĺňania charakteristiky domáceho násilia podľa tejto metodiky, prichádzajú do úvahy ďalšie ustanovenia Trestného zákona, najmä

• ublíženie na zdraví podľa § 155 až 157 Trestného zákona,
• obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona,
• vydieranie § 189 Trestného zákona,
• hrubý nátlak podľa § 190 Trestného zákona,
• nátlak podľa § 192 Trestného zákona,
• znásilnenie podľa § 199 Trestného zákona,
• sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona,
• sexuálne zneužívanie podľa § 201 Trestného zákona,
• nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 Trestného zákona,
• nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a Trestného zákona,
• obmedzovanie slobody pobytu podľa § 184 Trestného zákona,
• úkladná vražda podľa § 144 Trestného zákona.

Z hľadiska objektu týchto trestných činov ide o trestné činy proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám.

Osobitnú ochranu Trestný zákon poskytuje chránenej osobe, čo je okrem blízkej osoby i každé dieťa, tehotná žena, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a ďalšie, a to vyššou trestnou sadzbou. Zámer prísnejšie trestať takéto činy v prostredí vzájomnej dôvery a previazanosti bol potom doplnený ustanovením § 127 ods. 5, ktorým sa rozširuje definícia blízkej osoby osobitne na účely trestných činov vydierania, týrania blízkej a zverenej osoby, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania a to tak, že sa ňou rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa všeobecnej definície, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Správna kvalifikácia trestného činu je dôležitá, pretože z nej vyplýva kvalifikácia trestného činu ako prečinu alebo zločinu so všetkými dôsledkami pre trestné konanie až po uloženie trestu v odsudzujúcom rozsudku. Navyše, budúce postupy na ochranu a podporu obetí a s tým spojené služby, budú závisieť od správnej kvalifikácie násilia ako konkrétneho trestného činu.

Skrátené vyšetrovanie

Trestné činy, ktoré sú podľa Trestného zákona prečinmi (úmyselnými), za ktoré Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 3 roky, pričom závažnosť musí byť vzhľadom na spôsob vykonania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, aspoň nepatrná. Jedná sa odloženie dieťaťa – § 205 ods.1 TZ, opustenie dieťaťa – § 206 ods. 1 TZ, zanedbania povinnej výživy – 207 TZ, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi – § 359 TZ, nebezpečného vyhrážania – § 360 TZ.