Postup OČTK pri domácom násilí so zameraním na obete

Domáce násilie medzi súčasnými alebo bývalými partnermi (tzv. partnerské násilie) predstavuje závažné porušenie práv a zároveň  trestný čin, ktorý sa dotýka najmä žien, a to naprieč vekovým, vzdelanostným, spoločenským či sociálnym skupinám obyvateľstva. Okrem partnerského násilia môže byť domáce násilie smerované aj voči slabším členom a členkám rodiny, najčastejšie voči deťom, starým ľuďom alebo zdravotne postihnutým.  Spravidla trpí v následku takéhoto násilia  celá rodina, pretože má veľmi negatívny vplyv na osobné vzťahy, psychické a fyzické zdravie obetí, pracovné príležitosti a spoločenský život postihnutých žien a ich detí.

Zásadný poznatok pri postupe polície je dokázať rozoznať bežný manželský konflikt resp. hádku, kde sú obe strany rovnocenné, od domáceho násilia, kde je jasná pozícia násilníka a obete. Domáce násilie je špecifické v tom, že k nemu dochádza v súkromí spravidla vo vzťahoch s nerovnováhou moci, pričom často je obeť v nejakej miere závislá na násilníkovi (napr. žena na materskej alebo rodičovskej dovolenke). Motivácia násilníka vychádza zo snahy ovládať alebo utláčať manželku alebo partnerku, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu, slovným, fyzickým a citovým týraním.

Domáce násilie je teda spôsob udržovania kontroly násilníka nad obeťou a vyznačuje sa určitými vzorcami správania a cyklom násilia (lekcia 3).  Prostredníctvom týrania a hrozby týrania násilník ovláda život ženy a detí, a tak neustále zmenšuje ich priestor pre samostatné myslenie a konanie. Cieľom je obeť zastrašiť, ponížiť, manipulovať, urobiť závislou a neschopnou samostatného rozhodovania a konania, zraniť psychicky a fyzicky, a niekedy aj zabiť. Čím dlhšie trvá domáce násilie, o to väčšie následky to zanecháva na psychike obete, čo môže spôsobovať naoko nepochopiteľné správanie (ospravedlňovanie násilníka, bagatelizovanie násilia či pripisovanie si vlastného zavinenia). Treba však jednoznačne povedať, že za násilie je vždy zodpovedný ten, kto ho pácha a násilie sa nedá ničím ospravedlniť. 

K domácemu resp. partnerskému násiliu dochádza v istom socio-kultúrnom kontexte, v ktorom muži a ženy nemajú rovnakú pozíciu – teda existuje to rodová nerovnosť – , pričom spoločnosť vo všeobecnosti prisudzuje väčšiu autoritu a vyšší štatút mužom. V tomto kontexte hovoríme o „rodovo podmienenom násilí“ (viac v prílohe „Definície“). Okolnosti, za akých k násilnému činu dôjde a motivácia na jeho vykonanie sa preto u mužov a žien zvyčajne líši.

Ženy sa prevažne uchyľujú k násiliu v sebaobrane alebo v odvete a zvyčajne ho používajú na riešenie  pre ne neriešiteľných konfliktov.

Muži najčastejšie  používajú násilie na kontrolu svojho bezprostredného okolia, na  terorizovanie či utláčanie členov a členiek rodiny, najmä partneriek.

Správanie obetí  domáceho násilia sa môže javiť, akoby sa pohybovali v začarovanom kruhu. Pre laika je často nepochopiteľné, prečo sa obeť nedokáže efektívne brániť. Treba si však uvedomiť, že vnímanie reality zo strany obete sa po každom násilnom incidente mierne koriguje, spravidla však smerom k horšiemu, preto obeť stráca schopnosť pomôcť si sama. Správnejšie je hovoriť nie o cykle, ale o špirále násilia, a to práve z dôvodu neustálych zmien prebiehajúcich v psychike obete, ktoré dosiahnu bod, v ktorom už niet východiska, ale ani viac síl daný stav znášať.

Niekedy obeť dospeje k rozhodnutiu vzťah ukončiť. Ukončenie vzťahu však  môže ešte zvýšiť riziko vážneho, dokonca až smrteľného útoku. Zastaviť toto násilie zvyčajne  nie je v silách samotnej obete. V takýchto prípadoch je najlepšie hľadať pomoc v inštitúciách, ktoré môžu obeti pomôcť, ale aj u polície, ktorá má právomoci vyplývajúce jej zo zákona na  ukončenie násilného správania páchateľa.