-
Teoretické základy
Na úvod kurzu prinášame základné teoretické poznatky, osvojenie ktorých je nevyhnutné na pochopenie zložitosti problematiky násilia na ženách a domáceho násilia.
-
Rozsah a následky násilia na ženách
Násilie na ženách je závažným a čoraz viditeľnejším celospoločenským problémom aj v podmienkach SR. Napriek odhadovanému vysokému výskytu má nielen na Slovensku, ale i v celej Európe a v globálnom meradle, vysokú mieru latencie. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Samotné deti sú pritom rovnako obete, či už priamo zasiahnuté násilím alebo prostredím, v ktorom vyrastajú.
-
Mýta a fakty o násilí na ženách
Skúsenosti ukazujú, že s problémom násilia na ženách sa ešte stále spája veľa rôznych mýtov a predsudkov. Existuje obrovský rozpor medzi faktami (rozsah problému, jeho príčiny a pozadie) a názormi na túto tému. Rozšírené mýty a predsudky nedovoľujú ženám postihnutým násilím, aby rozprávali o svojej situácii a dostali adekvátnu pomoc. Vedie to tak ďaleko, že ženy hľadajú vinu u seba a neodvážia sa vyjsť so svojím problémom na verejnosť.
-
Strategická a právna úroveň
Násilie na ženách a domáce násilie je problém, ktorý vyžaduje nielen špecifickú pozornosť a citlivý prístup, ale aj systémové a holistické riešenia. Takého sú zakotvené v rôznych dokumentoch na medzinárodnej i národnej úrovni, ako aj v právnom systéme.
-
Prevencia a pomoc obetiam
Účinná pomoc, podpora a ochrana obetí je spolu s postihovaním násilia a jeho prevenciou v širšom slova zmysle základom úspešnej politiky na odstránenie násilia na ženách a/alebo domáceho násilia. Pomoc a odpora obetí formou krízovej intervencie ako aj dlhodobej podpory sa musia riadiť zásadami a princípami, v centre pozornosti ktorých je samotná žena resp. obeť, zažívajúca násilie.
Následky na ženy
Následky domáceho násilia na ženy
Domáce násilie páchané na ženách a ich deťoch je jednou z najrozšírenejších foriem zásahu do ľudskej dôstojnosti a ohrozenia zdravia a ľudských práv žien. Dôsledky takéhoto násilia sa prejavujú negatívne nielen na individuálnej úrovni týraných žien a ich detí (ochorenie v dôsledku dlhotrvajúceho fyzického a psychického stresu, ale aj izolácia, strata práce a prístrešia, chudoba), ale aj na celospoločenskej úrovni pri nákladoch ako je rast výdavkov na sociálne služby, právnu pomoc, poradenstvo, rast zdravotníckych nákladov na liečenie žien vystavených násiliu.
Ženy zažívajú násilie viac absentujú v práci a znižuje sa ich schopnosť plniť si pracovné povinnosti, čo má negatívny vplyv na výšku ich zárobku a oslabuje možnosť udržať si pracovné miesto. Potláčanie energie a podrývanie sebadôvery a ohrozovanie zdravia znemožňuje ženám plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti a plne sa začleniť do pracovného procesu, čo pre spoločnosť predstavuje straty ľudských zdrojov.
Vplyv násilia na obeť (podľa výskumu FRA) ukazuje, že v dôsledku viktimizácie zo strany partnerov alebo iných osôb obete sú postihnuté stratou sebavedomia a pociťujú zraniteľnosť a úzkosť. Závažnejšie následky na psychické zdravie žien má sexuálne násilie; tretina žien má v jeho následku depresie, polovica stratu sebavedomia, pocit zraniteľnosti, úzkosť a následné problémy so vzťahmi.
V dôsledku násilia zo strany partnera mávajú ženy častejšie rôzne dlhodobé psychické následky, než je to u žien, ktoré zažili násilie zo strany páchateľa, ktorý nebol ich partnerom. Ich stav je dlhodobou traumou, ktorá sa prejavuje rovnakými symptómami a vyžaduje si rovnaké spôsoby liečenia ako trauma obetí katastrofy, ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory či vojnových veteránov (1).
Toto môže odrážať nielen reakcie na najvážnejší incident násilia zo strany partnera, na ktorý sa pýtalo v prieskume, ale aj na skutočnosť, že je väčšia pravdepodobnosť, že násilie zo strany partnera zahŕňalo viaceré incidenty v priebehu dlhého časového obdobia. V tejto súvislosti sa zvykne hovoriť o tzv. syndróme týranej ženy.
Syndróm týranej ženy je vlastne súborom špecifických charakteristík a dôsledkov dlhodobého násilia, ktoré vedú ku zníženej schopnosti ženy efektívne reagovať na prežívané násilie. Podľa M. A . Douglasovej(1) možno všetky symptómy u dlhodobo týraných žien rozčleniť do troch kategórií:
- Príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu (PTSP)
- Naučená bezmocnosť
- Sebazničujúce reakcie
Je však nevyhnutné vyvarovať sa určitým zjednodušeniam, pretože nie každá žena, ktorá sa rozhodne svoju situáciu riešiť, má tieto príznaky. Prítomnosť syndrómu týranej ženy naopak znamená, že jej dlhodobo nebola poskytnutá adekvátna pomoc. (Viac v lekcii Mýty a fakty: Syndróm týranej ženy dokazuje násilie)
Celý rozhovor si môžete prečítať tu
Situácia matiek
Mnohé matky ochraňujú svoje deti pred priamym násilím zo strany otca. Páchanie násilia na deťoch býva pre ne často posledným argumentom pre rozchod. Prinajmenšom rovnaký počet matiek však deti už ochrániť nedokáže. V týchto prípadoch potrebujú podporu nielen deti, ale aj ich matky, pretože:
- matky prehliadajú, alebo bagatelizujú násilie páchané na deťoch, podobne ako násilie páchané na nich samých;
- sú na tom fyzicky a psychicky už tak zle, že nevládzu deti chrániť;
- majú strach, že deti stratia, ak sa s mužom nerozídu;
- majú strach, že deti stratia, ak sa s mužom rozídu a nedokážu v súdnom konaní o zverení detí do výchovy preukázať „usporiadané bytové pomery“;
- niektoré týrané matky v dôsledku zažívaného násilia aj samy páchajú násilie na svojich deťoch a obávajú sa odhalenia.
Ženy zanedbávajú svoje deti, pretože sú poznačené vlastnými zážitkami s násilím. Mnohé ženy prestanú týrať svoje deti alebo ich zanedbávať, keď samy nie sú ohrozované. Pretože týrané ženy ich vlastná situácia extrémne zaťažuje, je najlepšou intervenciou v záujme detí podpora matky. Informácie o právnych možnostiach môžu neistotu matiek zmenšiť.
_____________________________________________
(1) HERMAN, Judith Lewis: Trauma a uzdravenie, Bratislava: Aspekt, 2001