Účinná pomoc, podpora a ochrana obetí je spolu s postihovaním násilia a jeho prevenciou v širšom slova zmysle základom úspešnej politiky na odstránenie násilia na ženách a/alebo domáceho násilia. Pomoc a odpora obetí formou krízovej intervencie ako aj dlhodobej podpory sa musia riadiť zásadami a princípami, v centre pozornosti ktorých je samotná žena resp. obeť, zažívajúca násilie.
Žena vystavená dlhodobému domácemu násiliu má vždy pocity bezmocnosti, straty kontroly a rozhodovania o vlastnom živote. V procese pomoci ide preto o to, aby poskytovatelia spoločne so ženou premysleli také možnosti konania, ktoré jej pomôžu znova nadobudnúť kontrolu nad vlastným životom. Prvý dôležitý krok spočíva v získaní a podporovaní dôvery ženy. K tomu patrí ženu postihnutú násilím brať vážne, veriť jej a dať najavo, že sa môže slobodne vyjadrovať a prostredníctvom rozprávania vlastného príbehu získať odstup od svojej situácie a vytvoriť si o nej jasnejší obraz. Je nevyhnutné zaručiť žene diskrétnosť, mlčanlivosť a dohodnúť s ňou všetky kroky. Tieto budú závisieť od akútnosti situácie a muery ohrozenia obete.
Dôležitým predpokladom na to, aby sa žena mohla rozhodovať o ďalších krokoch na svoju ochranu, sú informácie o jej právach, sociálnej a finančnej pomoci, ubytovacích možnostiach, podpore pre deti a pod. Ochrana a bezpečnosť ženy postihnutej násilím a jej detí je najdôležitejším cieľom každej pomoci.
Ženy reps. všetky obete majú základné právo žiť bez násilia a strachu z násilia, zahŕňajúceho možné fyzické útoky, sexualizované útoky, prenasledovanie, psychický a emocionálny nátlak až po vraždu. Bezprostredná ochrana a zaistenie bezpečia pre ženy a deti je prioritou pri každej intervencii.
Mnohé akty domáceho násilia, keby sa odohrali medzi cudzími osobami, boli by bez váhania klasifikované ako trestný čin. Domáce násilie je ale rovnako neprípustné správanie a musí sa s ním zaobchádzať ako s trestným činom bez ohľadu na vzťah obete a páchateľa.
Zodpovednosť za domáce násilie a jeho dôsledky nesie výlučne páchateľ. Pracovné postupy a prístupy, ktoré pomáhajú páchateľom vyhnúť sa zodpovednosti za ich správanie, sú v rozpore s právom obete na ochranu a s očakávaným štandardným postupom (“due diligence”).
Intervencia musí byť posilnením žien, ktoré zažívajú mužské násilie, a nie aktom udržiavajúcim utláčanie žien. Intervencia musí vyjadrovať prístup, ktorý dôsledne a konzistentne určuje za zdroj násilia páchaného na ženách jeho širší sociálny kontext nerovnakej rodovej deľby moci.