Situácia v SR sa začala meniť začiatkom minulého desaťročia pod vplyvom ženských mimovládnych organizácií. Významným medzníkom boli dva ročníky kampane Piata žena, ktoré znamenali prelom v chápaní problematiky násilia na ženách v intímnych vzťahoch. Kampaň vytvorila podmienky pre novelizovanie niekoľkých zákonov v roku 2002, ktoré vytvorili podmienky pre efektívnejšie právne postihovanie páchateľov a zlepšili ochranu obetí.
Napriek takémuto priaznivému legislatívnemu prostrediu zostala však pod vplyvom stále pretrvávajúcich predsudkov aj u orgánov činných v trestnom konaní väčšina identifikovaných prípadov neriešená. Výsledkom bolo niekoľko medializovaných prípadov vrážd žien a/alebo detí, z ktorých najmä prípad v Tušiciach vyvolal veľkú mediálnu odozvu a znamenal precedens v policajnej praxi, keď súd uznal zodpovedných policajtov vinnými zo spáchania trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa a z nedbanlivosti. Prípad nakoniec skončil pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Poškodená žena žalovala SR pre porušenie práva na život svojich detí, ďalej pre porušenie svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, porušenie práva na prístup k súdu a neexistenciu účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy. ESĽP vyniesol 31. mája 2007 rozsudok, v ktorom navrhovateľke vyhovel a priznal náhradu nemajetkovej ujmy.
Viac o kampaniach (nielen) o násilí na ženách sa dozviete v Databáze rodovej kompetencie