Následky na deti

50 až 70 % detí, ktorých matky sú týrané, je takisto postihnutých priamym fyzickým, psychickým alebo sexualizovaným násilím. Každé dieťa, i keď samo nie je priamo týrané, veľmi trpí v dôsledku násilia páchaného na jeho matke. U mnohých sa začína toto trápenie už pred narodením: k týraniu počas tehotenstva dochádza veľmi často. Tieto deti žijú v atmosfére násilia a strachu. Ich otcovia sú násilnícki a ich matky zdeptané svojou životnou situáciou. Preto sa každé dieťa v násilnom vzťahu považuje za obeť domáceho násilia, a to bez ohľadu na to, či na ňom bolo priamo páchané násilie.

AKO DETI REAGUJÚ NA NÁSILIE

Niektoré, najmä staršie deti, sa snažia matke pomôcť, a tak si môžu privodiť priame fyzické ohrozenie. Iné sú priam ochromené strachom. Mladšie deti sa cítia vinné: „Keby som viac poslúchala (poslúchal), nebol by ocko taký zlý.“ Podobne ako ich matky, aj ony sa snažia vlastným správaním ovplyvniť násilie zo strany otca a sú frustrované, smutné alebo nahnevané, keď sa im nedarí násilie zastaviť.

Symptómy, ktoré naznačujú, že dieťa prežíva násilie:

• veľká nervozita a úzkostlivosť;
• pomočovanie;
• problémy s adaptáciou v skupine, nerozvinuté záujmy, málo
• sociálnych kontaktov, zlé, alebo veľmi premenlivé školské výsledky;
• nepokoj, znížená schopnosť koncentrácie;
• psychosomatické ochorenia — astma, bolesti hlavy, žalúdočné a črevné ťažkosti, zajakanie, difúzne ťažkosti;
• extrémne agresívny verbálny aj neverbálny prejav;
• krutosť voči zvieratám;
• úteky z domu;
• prehnane prispôsobivé, extrémne „poslušné“ správanie.

Aj deti, ktoré násilnícky otec priamo týra, ho navonok odmietajú len zriedkavo. Ich vzťah k otcovi je vzťahom obete k páchateľovi. Tento vzťah charakterizuje okrem iného lojalita k páchateľovi a pripútanie sa k nemu. To je veľmi mätúce nielen pre deti a ich matky, ale aj pre ich okolie. Deti prežívajú rovnako protichodné pocity k násilníkovi ako ich matky.

Všetky deti sa nesprávajú rovnako, ale násilie má v každom prípade negatívne dôsledky na ich fyzické a psychické zdravie. Mnohé deti sa cítia odlišné od svojich vrstovníkov a sú uzavreté. Majú pocity viny, sú neisté, osamelé a úzkostlivé. Pociťujú zlosť, za ktorú sú často trestané dvojnásobne — v rodine aj mimo nej, ak sa ich „nápadné“ správanie stane rušivým pre okolie. Iné deti sa správajú naopak až mimoriadne „pokojne“ a prispôsobivo, preto ich dospelí často „prehliadajú“ a neposkytujú im potrebnú pozornosť. Chlapcom, ktorí zažili násilie na svojej matke, hrozí, že sa neskôr budú sami násilnícky správať voči svojim priateľkám a manželkám.

Deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde sa pácha násilie, sa naučia považovať:

•       násilie za prijateľný spôsob správania;
•       neúctu voči ženám za normálnu;
•       spojenie lásky a násilia za prijateľné.

TV spot o tom, čo s deťmi robí domáce násilie

TV spot Aliancie žien Slovenska o dôsledkoch domáceho násilia na deti