Príčiny domáceho násilia a/alebo násilia na ženách sú komplexné, historicky a spoločensky podmienené. Právo muža ako hlavy rodiny „zjednať poriadok“ – teda biť svoju manželku a deti – nachádzalo po stáročia podporu v právnych aj kultúrnych normách. Náboženské a kultúrne tradície priamo alebo nepriamo určovali mužom právo pokladať ženu a deti za svoj majetok a rozhodovať o nich. Napriek zásadným zmenách v postavení žien v spoločnosti môžu takého kultúrne podmienené vzorce správania pretrvávať a prispievať nielen k páchaniu násilia na ženách, ale i jeho tichej tolerancii.
Napriek takýmto tradíciám a stále pretrvávajúcim rodovým rozdielom v spoločnosti väčšina mužov svoje manželky a partnerky nebije a netýra. Aké sú teda faktory vedúce k tomu, že sa z daného človeka stane násilník? Snahu o vysvetlenie, prečo niektorí ľudia páchajú násilie, predstavuje socio-ekologický model vyvinutý Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Socio-ekologický model(1) zdôrazňuje komplexnosť súhry medzi jednotlivcom, jeho/jej vzťahmi a rodinným prostredím, komunitou a spoločnosťou a umožňuje tým pochopiť rad faktorov, ktorých kombináciou sa človek stáva páchateľom násilia alebo jeho obeťou. Prekrývajúce sa kruhy v modeli ilustrujú, ako faktory pri jednej úrovni ovplyvňujú faktory na inej úrovni. Tento model zároveň naznačuje, že prevenciu násilia je nutné vykonávať na viacerých úrovniach súčasne.
Zdroj: WHO, 2002
Prvá úroveň identifikuje biologické (vrodené) faktory a osobnú históriu jednotlivca, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa niekto stane obeťou alebo páchateľom násilia. Tieto faktory v prípade domáceho násilia môžeme rozdeliť na
K najčastejším faktorom patrí alkoholizmus a ekonomický stres; podľa výskumov(2) bola tretina až polovica páchateľov alkoholikmi a takmer pätina nezamestnaných.
Stratégia prevencie a práce s násilníkmi na individuálnej úrovni musia byť navrhnuté s ohľadom na tieto faktory. Kým pri psychológii je nutná terapia a lekárska starostlivosť, pri ostatných faktoroch sa trénujú vzorce správania ako je zvládanie agresie a hnevu, asertivita a nenásilné riešenie konfliktov, ako aj zmena postojov k úlohe ženy v rodine a spoločnosti.
Druhá úroveň kladie dôraz sa blízke vzťahy, ktoré môžu zvýšiť riziko výskytu násilia ako obete alebo páchateľa. Správanie a názory každého človeka sú ovplyvnené socializáciou a formované v jeho najbližšom prostredí. Týmto prostredím sú najmä rodičia, príbuzní, priatelia a rovesníci („partia“). V prípade rodiny je dôležitým faktorom tak výchova jednotlivca, formovanie jeho postojov a názorov, ako aj možná skúsenosť s násilím a zneužívaním z detstva napr. v rodičovskom alebo príbuzenskom vzťahu. V tejto rovine ide teda o sociálne učenie a medzigeneračný prenos hodnôt, postojov ale i násilného správania.
Prevencia v tomto prípade musí byť zameraná na rodinu a sociálne prostredie páchateľa, ktoré môže napomôcť k zmene jeho postojov a správania.
Tretia úroveň skúma postoje a rámce v komunitách ako je škola, pracovisko, obec a iná komunita, v ktorých sa vyskytujú spoločenské vzťahy a snaží sa identifikovať charakteristiky týchto nastavení, ktoré sú spojené s obeťami či páchateľmi násilia.
Stratégia prevencie na tejto úrovni sú zvyčajne navrhnuté s dopadom na sociálne a fyzické prostredie ako je znižovať sociálnej izolácie, zlepšenie ekonomických podmienok a bývania, presadzovanie rodovej rovnosti a s ním spojené procesy a postupy v školskom prostredí a na pracovisku.
Táto úroveň reflektuje širšie sociálne faktory vytvárajúce určité prostredie, v ktorom je násilie odsudzované a postihované, alebo naopak, tolerované a prehliadané. Medzi tieto faktory patria aj spoločenské a kultúrne normy, ktoré podporujú násilie ako prijateľný spôsob riešenia konfliktov. V prípade domáceho násilia je na spoločenskej úrovni dôležitým faktorom prístup spoločnosti k rovnosti mužov a žien, odstraňovanie striktných rodových stereotypov a škodlivých tradícií, jasné vyhranenie sa voči násiliu na ženách, ale i napr. postoj spoločnosti k telesný trestom (detí).
Prevencia na tejto úrovni sa deje prijímaní a presadzovaním rôznych politík, legislatívou, trestnoprávnym a občianskoprávnym systémom pomoci a podpory obetí ako i formou kampaní a osvety zameranej na pomáhajúce profesie, aktérov rozhodovacích procesov ako i širokú verejnosť.
Model nórskych výskumníkov zdôrazňuje tri podmienky, ktoré podmieňujú existenciu domáceho násilia: motivovaný násilník a zraniteľná obeť, a to v prostredí, ktoré domáce násilie umožňuje resp. toleruje. Tento model vysvetľuje, prečo násilníci nezačnú s týraním na začiatku vzťahu (hoci môžu byť motivovaní), ale domáce násilie sa začína rozvíjať spravidla v čase, keď začne byť žena závislá na násilníkovi (stane sa zraniteľnou obeťou).
Zdroj: Nórske centrum pre prevenciu násilia a posttraumatické štúdie (NKVTS)
(1) Dahlberg LL, Krug EG. Violence-a global public health problem. In: Krug E, Dahlberg LL, Mercy JA, Zwi AB, Lozano R, eds. World Report on Violence and Health. Geneva, Switzerland: World Health Organization; 2002:1–56. http://www.who.int/violenceprevention/approach/ecology/en/
(2) Výskum agentúry pre ľudské práva, Fundamental Rights Agency (FRA): Violence against women: an EU-wide survey. Main results. Wien, 2014