-
Teoretické základy
Na úvod kurzu prinášame základné teoretické poznatky, osvojenie ktorých je nevyhnutné na pochopenie zložitosti problematiky násilia na ženách a domáceho násilia.
-
Rozsah a následky násilia na ženách
Násilie na ženách je závažným a čoraz viditeľnejším celospoločenským problémom aj v podmienkach SR. Napriek odhadovanému vysokému výskytu má nielen na Slovensku, ale i v celej Európe a v globálnom meradle, vysokú mieru latencie. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Samotné deti sú pritom rovnako obete, či už priamo zasiahnuté násilím alebo prostredím, v ktorom vyrastajú.
-
Mýta a fakty o násilí na ženách
Skúsenosti ukazujú, že s problémom násilia na ženách sa ešte stále spája veľa rôznych mýtov a predsudkov. Existuje obrovský rozpor medzi faktami (rozsah problému, jeho príčiny a pozadie) a názormi na túto tému. Rozšírené mýty a predsudky nedovoľujú ženám postihnutým násilím, aby rozprávali o svojej situácii a dostali adekvátnu pomoc. Vedie to tak ďaleko, že ženy hľadajú vinu u seba a neodvážia sa vyjsť so svojím problémom na verejnosť.
-
Strategická a právna úroveň
Násilie na ženách a domáce násilie je problém, ktorý vyžaduje nielen špecifickú pozornosť a citlivý prístup, ale aj systémové a holistické riešenia. Takého sú zakotvené v rôznych dokumentoch na medzinárodnej i národnej úrovni, ako aj v právnom systéme.
-
Prevencia a pomoc obetiam
Účinná pomoc, podpora a ochrana obetí je spolu s postihovaním násilia a jeho prevenciou v širšom slova zmysle základom úspešnej politiky na odstránenie násilia na ženách a/alebo domáceho násilia. Pomoc a odpora obetí formou krízovej intervencie ako aj dlhodobej podpory sa musia riadiť zásadami a princípami, v centre pozornosti ktorých je samotná žena resp. obeť, zažívajúca násilie.
Cyklus násilia
Domáce násilie sa vyznačuje tým, že je
-
opakované,
-
dlhodobé,
-
stupňované.
Domáce násilie je typické tým, že časom dochádza k zhoršeniu celej situácie; násilník zistí, že jeho správanie má minimálne či žiadne sociálne dôsledky, a tak sa naučí používať násilie ako prijateľný prostriedok kontroly a donucovania.
Cyklus násilia znamená, že násilie sa opakuje a jeho závažnosť časom narastá. Tento cyklus, ktorý ako prvý popísala autorka L.Walker (1979), má štyri fázy s rôznou dĺžkou a časovým intervalom trvania, ktorý sa po opakovaní cyklu skracuje. Každá fáza sa vyznačuje charakteristickým správaním násilnej osoby. Fyzickému násiliu spravidla predchádza emocionálne a psychické násilie, ktoré fyzické násilie sprevádza. Tvoria ho štyri fázy:
Cyklus násilia
– Fáza napätia
Násilník postupne navodzuje rôznymi nepríjemnosťami a incidentmi atmosféru napätia a strachu, pričom sa zvyšuje ich intenzita a frekvencia. Násilie má skôr podobu pasívnej agresie, ale môže sa objaviť krik a nadávky. Často sú dôvodom incidentov prehnaná až chorobná – a spravidla neodôvodnená – žiarlivosť, páchateľ vyhľadáva akékoľvek zámienky na vyvolanie konfliktu. Táto fáza je akési „ticho pred búrkou“. Žena tuší, že čoskoro príde útok a obáva sa, čo bude nasledovať, čím narastá napätie v domácnosti. Žena sa snaží predísť či zabrániť výbuchu, pokúša sa mu vo všetkom vyhovieť, je submisívna. Trpí pocitmi viny, že sa dostatočne nesnažila a nezamedzila vzniku napätia. To sa jej však nemôže podariť a v nasledujúcej fáze prepukne násilie v plnej miere.
– Fáza výbuchu násilia
Fáza je charakteristická plným prepuknutím násilia. Incidenty nemajú len podobu emocionálneho a psychického týrania, ale taktiež fyzického násilia, pričom záleží na histórii násilia vo vzťahu. Násilník rozbíja veci, zastrašuje, snaží sa získať moc a kontrolu nad ňou a ovládnuť ju. Žena zažíva intenzívny pocit strachu, úzkosti, bezmocnosti a zúfalstva. Obvykle dochádza k fyzickému násiliu, často k zraneniam závažnejšej podoby.
– Fáza uzmierenia (medových týždňov)
Násilník si uvedomuje, že žena by mohla chcieť vzťah s ním ukončiť, ale nechce nad ňou stratiť moc a kontrolu, nechce o ňu prísť, preto mení stratégiu správania, ospravedlňuje sa, sľubuje, že sa nič podobné už nebude opakovať, ubezpečuje, že sa zmení. V tejto fáze preto dáva najavo lásku, ľútosť, smútok, resp. to aspoň predstiera. Žena v ňom opäť vidí muža, do ktorého sa zamilovala, snaží sa sústrediť na „dobré stránky“ muža, nahovára si, že to nie je až také zlé. Aj okolie má sklon posudzovať zneužívateľa na základe dobrých stránok, ktoré ukazuje vonkajšiemu svetu a často mu poskytuje službu tým, že odhovára ženu od odchodu zo vzťahu. Túto fázu je potrebné považovať za súčasť stratégie, ktorou chce zneužívateľ ženu opäť ovládnuť, upevňuje jej závislosť a svoju moc. Ak chcela žena po útoku odísť, v tejto fáze sa obyčajne k zneužívateľovi vracia.
– Fáza pokoja alebo popretia
Táto fáza je niekedy považovaná za súčasť fázy uzmierenia. Je charakterizovaná relatívnym pokojom, žiadne výrazné incidenty násilia sa vo vzťahu nevyskytujú. Násilná osoba môže splniť niektorý zo svojich sľubov a obeť dúfa, že násilie prestane. Často sa násilník ospravedlňuje tým, že jeho správanie len dokazuje, ako zúfalo ženu potrebuje a miluje.
Celý cyklus sa opakuje obvykle tak dlho, pokiaľ nie je nejakým spôsobom prerušený. Môže mať nespočetne veľa opakovaní a môže trvať rôzne dlho – hodiny, týždne, roky, desiatky rokov. No postupom času sa môže skrátiť natoľko, že sa opakuje každý týždeň. Postupne sa fáza medových týždňov úplne vytratí a zostane len cyklus napätia, výbuchu a popretia.
Prvý incident domáceho násilia sa zvyčajne udeje až v období, v ktorom je obeť na páchateľovi určitým spôsobom závislá a je pre ňu zo vzťahu ťažké odísť: počas tehotenstva, po svadbe alebo po narodení dieťaťa.
Ak žena neodíde od násilného partnera, jednou z hlavných príčin, ktoré ju k tomu vedú, je strach o vlastný život a veľmi často aj o život vlastných detí. Žena je v najväčšom ohrození života v momente rozchodu alebo po rozchode s partnerom. Pretože páchateľovým podvedomým cieľom býva dosiahnuť úplnú kontrolu nad svojou družkou (doslova ju premeniť na objekt, s ktorým si môže robiť to, čo chce), rozchod s ňou je pre neho často chvíľou, v ktorej už „nemá čo stratiť” a preto sa nebojí použiť zbrane hrubšieho kalibru: krivka násilia narastá. Tieto ženy to veľmi dobre vedia, keďže drvivá väčšina z nich sa zo vzťahu pokúsi uniknúť opakovane a mnohé z nich sa zo strachu o vlastné deti radšej k partnerovi znovu vrátia(3).
Veľa prípadov vrážd žien končí aj samovraždou páchateľa, ktorý prestal jednať racionálne a jeho agresivita a túžba pomstiť sa žene sa úplne vymkla spod kontroly. V takomto prípade je veľký problém ženu a jej deti dostatočne ochrániť, nakoľko na páchateľa v takejto dobe – keď „nemá čo stratiť“ – neplatia žiadne snahy o racionálne riešenie a nerešpektuje ani súdne príkazy a obmedzenia
______________________
(1) Herman, J. L.: Trauma a uzdravenie. Bratislava: Aspekt 2001
(2) Walker, Lenore E. (1979) The Battered Woman. New York: Harper and Row.
(3) Sara Činčurová: Prečo týrané ženy zostávajú týranými ženami, Blog Sme, 5.5.2014