Postup OČTK pri sexuálnom násilí so zameraním na obete

Mýtus o neschopnosti ovládnuť sa

Rovnako ako ženy dokážu aj muži ovládať svoju sexualitu tak, ako ovládajú iné telesné potreby, napríklad chuť do jedla alebo spánok. Mýtus, že „Žena muža provokovala a on sa už nedokázal ovládnuť“, sa zakladá na problematickom presvedčení, že násilné správanie je mužom vlastné. Lenže muži sú ľudské bytosti v celej svojej rozmanitosti. Skutočnosť, že sexuálneho násilia sa dopúšťajú prevažne muži, nie je dôsledkom ich „prirodzenosti“, ale celoživotnej socializácie k stereotypne chápanej mužskosti.

Očakávanie, že „správny“ muž má, musí či môže byť dominantný, agresívny a sexuálne výbojný ohrozuje celú spoločnosť. Preto je dôležité, aby predovšetkým muži jasne odmietali všetky podoby sexuálneho násilia či nátlaku vo vzťahu k dievčatám a chlapcom, ženám a iným mužom. Aj vtedy, ak takto konajú ich kamaráti. V takýchto situáciách nie je namieste nijaká falošná mužská solidarita. Násilné a ponižujúce správanie nie je prejavom mužnosti. Je nevyhnutné, aby muži pri akýchkoľvek sexuálnych aktivitách dbali na jasný súhlas druhej strany a aby vedeli, že NIE VŽDY ZNAMENÁ NIE. V opačnom prípade sa totiž dopúšťajú sexuálneho násilia.

Mýtus o psychopatoch

Neplatí ani názor, že „Znásilňujú len psychopati“. Znásilnenie a sexuálne násilie sú trestné činy, ktoré sú založené na snahe o kontrolu a moc nad inou osobou. Väčšina páchateľov sexuálneho  násilia sú normálni muži bez akejkoľvek diagnostikovateľnej psychickej poruchy. Jednoducho zneužijú situáciu a moc.

Mýtus „Nebolo to znásilnenie ani sexuálne násilie, lebo nedošlo k súloži“

V najširšom zmysle slova sú násilím všetky vynucované aktivity sexualizovanej povahy, a to verbálne (dvojzmyselné narážky, vtipy so sexuálnym podtónom…),neverbálne (pohvizdovanie, cmukanie, gestá, rozposielanie emailov so sexuálnym obsahom…) alebo fyzické (nežiaduce dotyky, potľapkávanie, nútenie do sexuálnych praktík, znásilnenie…). Úmyslom a/alebo dôsledkom tohto typu násilia je alebo môže byť narušenie dôstojnosti žien a dievčat, resp. osôb, ktoré sú jeho terčom, poníženie, narušenie psychickej alebo telesnej integrity, najmä vytváraním zastrašujúceho, ponižujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia. Závažnosť negatívneho dosahu sexuálneho násilia závisí od povahy prejavov a aktivít, ako aj od možností podpory a pomoci pre jeho obete.

Právne definície sexuálneho násilia a znásilnenia sa v rôznych štátoch líšia. Hoci nie každý sexuálny akt môže byť v konkrétnom štáte protiprávny, pokiaľ sa deje bez súhlasu, ide o sexuálne násilie.

Mýtus „Nebolo to znásilnenie ani sexuálne násilie, lebo nedošlo k súloži“ je úzko spojený s tým, ako chápeme samotný sexuálny akt, ktorý je vnímaný najmä ako súlož. Iné formy sexuálnych aktivít sú považované za istú predohru a aj v prípade, že sú vykonávané bez súhlasu, páchateľ ich len zriedkakedy považuje za sexuálne násilie. V dôsledku tohto mýtu je často ťažké identifikovať sexuálne prechmaty, a to aj pre osoby, ktoré sa stali ich terčom, bez ohľadu na to, že im boli nejaké praktiky nepríjemné a ony s nimi nesúhlasili. Neznamená to však, že im neublížili. Treba zdôrazniť, že zákony Slovenskej republiky považujú za trestné aj iné formy sexuálneho násilia ako súlož.