Slovenská definícia trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia je založená na použití donútenia, takže prítomnosť forenzných dôkazov o násilí a aktívnej obrane je dôležitým prvkom pre usvedčenie páchateľa. V prípade, že chýbajú a nie sú svedkovia činu (čo je vo väčšine prípadov), stoja proti sebe výpovede poškodenej a páchateľa, pričom môže byť aplikovaná zásada “v pochybnostiach v prospech páchateľa” a šanca na jeho odsúdenie sa významne znižuje.

Úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je zabezpečiť spravodlivosť, uplatňovanie zákona, odhalenie a odsúdenie páchateľa. Zároveň sú však zodpovední aj za ochranu poškodených a zaistenie ich bezpečia a dodržiavania práv. Rovnováha medzi potrebami vyšetrovania a potrebami obetí násilných sexuálnych činov často nebýva dodržiavaná a ženy sú vystavené sekundárnej viktimizácii. Necitlivé získavanie forenzných dôkazov a vyšetrovanie trestného činu je v horšom prípade obeťou vnímané ako ďalší útok a v lepšom prípade ako invazívne a nepríjemné.

Pre zníženie rizika sekundárnej viktimizácie by polícia mala dodržiavať nasledovné princípy a opatrenia:

• Pravidelné tréningy na témy sexuálneho násilia ako aj tréningy pre novo nastupujúcich policajtov,
• Vytvorenie etického kódexu a jeho dodržiavanie,
• Zabezpečenie súkromia a dôvernosti pri výpovedi,
• Protokol pre zabezpečenie dôvernosti dát a dôkazov v takýchto prípadoch,
• Koordinácia s inými organizáciami a službami,
• Pravidelne aktualizovaný adresár inštitúcií, aby vedeli poskytnúť žene kontakty na následné služby,
• V ideálnych prípadoch by sa trestným činom sexuálneho násilia na ženách mali venovať ženy vyšetrovateľky.