Medzi formy sexuálneho násilia patrí napríklad:

• preniknutie do tela (penetrácia, známa aj ako znásilnenie),
• pokus o znásilnenie,
• nechcené sexuálne návrhy alebo sexuálne obťažovanie (vrátane požadovania sexu ako odmeny za nejaké láskavosti),
• nechcené sexuálne dotyky,
• nútenie k rôznym sexuálnym aktom či praktikám.

Na prekonanie vôle napadnutej osoby nie je vždy použitá hrubá fyzická sila. Páchatelia neraz využívajú citový nátlak alebo psychickú manipuláciu, aby ju donútili k nedobrovoľnej sexuálnej aktivite. Môžu používať aj vyhrážanie sa ublížením priamo osobe, ktorá je terčom útoku, či jej rodine alebo iné taktiky zastrašovania.

Z hľadiska vzťahu obete k páchateľovi sa rozlišuje sexuálne násilie, ktorého sa dopúšťa cudzí človek a sexuálne násilie, kde páchateľom je osoba známa alebo blízka. Väčšina sexuálnych útokov je spáchaná niekým známym. Páchateľom môže byť partner, osoba, s ktorou má žena schôdzku, ale môže to byť aj spolužiak, kolega, nadriadený, sused, priateľ niekoho blízkeho alebo známeho, môže byť nositeľom rôznych rolí. Sexuálne napadnutie zo strany cudzieho človeka môže mať rôzne podoby:

• bleskové sexuálne napadnutie (blitz sexual assault), pri ktorom páchateľ rýchlo a brutálne napadne ženu bez akéhokoľvek predchádzajúceho kontaktu, zvyčajne v noci na verejnom mieste;
• kontaktné sexuálne napadnutie (contact sexual assault), keď páchateľ nadviaže kontakt so ženou a pokúša sa získať jej dôveru flirtovaním, lákaním do svojho vozidla alebo sa inak snaží vmanévrovať ju do situácie, v ktorej dôjde k sexuálnemu napadnutiu;
• sexuálne napadnutie spojené s vniknutím do bytu (home invasion sexual assault), pri ktorom sa cudzí páchateľ vláme do ženinho bytu za účelom spáchania sexuálneho útoku.

Z hľadiska času môže ísť o jednorazovú udalosť alebo o opakované konanie (napr. sexuálne zneužívanie detí/neplnoletých osôb, sexuálne obťažovanie na pracovisku, používanie moderných technológií a online interakcií na obťažujúce, nevyžiadané alebo nekonsenzuálne sexuálne interakcie, nútenie k prostitúcii), resp. o opakovanú skúsenosť (reviktimizáciu zo strany rôznych páchateľov).

Pre sexuálne zneužívanie detí/maloletých osôb je príznačné, že páchateľ „používa nátlak, silu alebo hrozbu; alebo zneužíva uznávanú pozíciu dôvery, autoritu alebo vplyv na dieťa vrátane rodiny; alebo zneužíva osobitne zraniteľnú situáciu dieťaťa, predovšetkým z dôvodu mentálneho alebo fyzického postihnutia alebo z dôvodu jeho odkázanosti“ (Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, 2007, článok 18, odsek 1).

Nech bola osoba so skúsenosťou násilia vystavená akejkoľvek forme sexuálneho násilia, vždy platí, že obeť nikdy nemožno obviňovať za konanie páchateľa. Ak je páchateľom osoba známa alebo blízka, najmä ak ide o osobu, ktorá je vo svojom sociálnom okolí obľúbená či rešpektovaná, môže byť pre osobu, ktorá prežila násilie, osobitne náročné zdôveriť sa a hľadať pomoc. No ľudia, čo prežili násilie, musia dostať podporu a pomoc bez ohľadu na to, v akom vzťahu s páchateľom sú.