Skupinové znásilnenie (gang rape)

V prípade skupinového znásilnenia ide o násilie vykonané viacerými páchateľmi – v literatúre sa uvádza tri a viac. Skupinové znásilnenie býva súčasťou iniciačných rituálov alebo trestov v niektorých kultúrach a často sa používa aj vo vojnových konfliktoch. Najviac výskumov týkajúcich sa skupinového znásilnenia mimo vojen a kodifikovaných kultúrnych praktík je zdokumentovaných v Spojených štátoch. Podľa amerických výskumov sa skupinové znásilnenia najčastejšie vyskytujú medzi mladými ľuďmi a páchatelia aj obete sú približne rovnakého veku. Ide primárne o skupinovú aktivitu, ktorá je motivovaná príslušnosťou k skupine a vzťahmi medzi mužmi. Slúži na vytváranie a udržiavanie rolí v danej skupine. Tieto boli väčšinou spáchané mužmi v koherentných oficiálnych, či neoficiálnych skupinách (univerzitné bratstvá, športové tímy, delikventné gangy a pod.), ktoré sa vyznačovali podobnými znakmi – minimálne symbolicky vyhraneným mužským prostredím, v ktorom je maskulinita asociovaná s dominanciou a fyzickou silou, nepriateľským postojom voči ženám a obmedzeným chápaním ženskej sexuality, výsledkom ktorej bolo často skupinové znásilnenie ako trest za promiskuitné správanie sa ženy. Prípady skupinového znásilnenia sú navyše špecifické v trestnoprávnej rovine tým, že svedectvo jednej ženy stojí proti viacerým výpovediam páchateľov, čo znižuje šancu na ich odsúdenie.

Znásilnenie mužov

Problém sexuálneho násilia a znásilnenia na mužoch je minimálne popísaným problémom či už v teoretickej rovine, alebo pri poskytovaní služieb, ktoré prakticky neexistujú. Navyše, tento zločin je ešte výraznejšie ovplyvnený mýtmi a stereotypmi o maskulinite. Stále prevláda predstava, že muži nemôžu byť znásilnení, založená na rodovom stereotype o iniciovaní sexu a mužskej kontrole nad sexualitou. Ak aj dôjde k sexuálnemu násiliu na mužoch, vyskytuje sa podľa mýtov len medzi homosexuálmi a vo väzniciach. V skutočnosti sa znásilnenie objavuje medzi homosexuálnymi, ako aj heterosexuálnymi mužmi a podobne ako pri sexuálnom násilí na ženách, sú páchateľmi najmä ľudia, muži z okruhu známych. Ticho, ktoré sprevádza problém mužského znásilnenia, spôsobuje, že len minimum mužov prípady ohlási, vyhľadá pomoc alebo sa zdôverí svojmu okoliu. Muži, ktorí zažili sexuálne násilie, sa často cítia ponížení a zahanbení a trpia výčitkami, že sa nesprávali „dostatočne mužne”. Práve narušenie maskulínnej identity býva v literatúre uvádzané ako špecificky mužský problém pri reakcii na traumu spôsobenú sexuálnym násilím. Hoci reakcie mužov a žien na sexuálne násilie sú podobné, pre mužov je typickejšie popieranie a snaha o minimalizáciu skúsenosti.

Sexuálne násilie páchané prostredníctvom technológií  

V súčasnej dobe sú technológie – fotky, video, sociálne siete, internetové aplikácie – stále častejšie využívané na páchanie sexualizovaného násilia. Ide najmä o nevyžiadané sexuálne odkazy alebo fotky, vytváranie alebo manipulácia fotiek či nahrávok intímneho charakteru bez súhlasu, preposielanie alebo zverejňovanie intímnych záberov, videa alebo iným dôverných informácií, kradnutie takýchto elektronických materiálov a pod.