-
Základné informácie o sexuálnom násilí
-
Práca s obeťou sexuálneho násilia
-
Dobrá prax pri vyšetrovaní sexuálneho násilia
Informovanie a práva obete
Obete sexuálneho násilia majú rovnaké práva ako všetky ostatné obete trestných činov, pričom sa považujú za osobitne zraniteľné obete a vzhľadom na špecifický charakter trestných činov majú prístup k špecializovaným podporným službám. Neodporúča sa jednoducho obeti prečítať zoznam práv. Efektívnejšie je porozprávať sa s ňou o relevantných postupoch v rámci trestného/občianskeho práva, jej právach a povinnostiach, službách a pomoci, ktoré má k dispozícii a umožniť jej klásť otázky.
Informácie o právach obete obsahujú:
- právo na žiadosť o náhradu škody (v trestných prípadoch);
- právo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k navrhnutým dôkazom;
- právo nahliadnuť do spisov a oboznámiť sa s nimi (vrátane podania návrhu na ďalšie vyšetrovanie);
- právo požiadať o dočasné ochranné opatrenie (neodkladné opatrenia) pre seba a/alebo členov rodiny v civilných veciach;
- právo na právnu asistenciu v civilných prípadoch, za predpokladu, že obeť spĺňa kritériá spôsobilosti;
- právo požiadať o preverenie konania polície (alebo nekonania), alebo rozhodnutia zastaviť stíhanie;
- právo vyžiadať si od prokurátora informácie o prepustení obvinenej osoby z väzby alebo o jeho úteku z väzby.
Obete obyčajne vyžadujú viac než len právne služby. Poskytnutie psychologickej podpory, lekárskych služieb a dočasného bývania napríklad nielenže zvýši ich bezpečie, ale aj zlepší výsledky právneho konania.
Obeť má právo na poskytnutie odbornej pomoci v súlade so svojimi osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom. Toto právo sa obeti zaručuje bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní.
Policajt alebo prokurátor je povinný pri poskytovaní informácií obeti poskytnúť obeti aj súčinnosť pri kontaktovaní subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ak o to obeť požiada. Zoznam organizácií j k dispozícii tu.
Obeť má právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou.
Obeť násilného trestného činu má za podmienok a v rozsahu ustanovenom Zákonom o obetiach trestných činov právo na odškodnenie, ktoré jej poskytne štát.