Bratislava, 18.2.2020 – Sedemnásť nižšie uvedených organizácií a 28 expertiek a expertov pôsobiacich dlhoročne na Slovensku v oblasti prevencie násilia na ženách a domáceho násilia zaregistrovalo vypočutie jednotlivcov z radov občianskej spoločnosti Súdnou radou SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 28. 1. 2021. Vnímame pozitívne ochotu Súdnej rady vypočuť si podnety občianskej spoločnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, aj ohľadom prieťahov v konaní, s ktorými sa stretávame aj v našej praxi. Súčasne sme si so znepokojením všimli niektoré vyjadrenia jednotlivcov z radov občianskej spoločnosti, ktoré zazneli na predmetnom stretnutí.

Na základe dlhoročnej analytickej skúsenosti a expertízy v oblasti práce so ženami zažívajúcimi partnerské násilie a obeťami domáceho násilia považujeme za potrebné uviesť tieto dôležité fakty o postavení rodičov a detí vo veciach starostlivosti súdov SR o maloletých.

Vo výskume o prevalencii násilia páchaného na deťoch 70 % detí uviedlo, že zažili niektoré zo situácií násilia alebo zanedbávania, pričom konfrontácia sa diala prevažne v domácom prostredí, zo strany najbližších príbuzných[1]. Reprezentatívny výskum domáceho násilia v SR zo všetkých jeho prejavov zaznamenal najvyšší výskyt partnerského násilia na ženách, takúto skúsenosť malo až 19 % žien, skúsenosť mužov s partnerským násilím bola 9 %[2]. Pripomíname tiež, že až 38 % žien so skúsenosťou so sexuálnym násilím ho zažilo zo strany svojho partnera alebo bývalého partnera[3].

Preto považujeme tvrdenie jednotlivcov z radov občianskej spoločnosti, že partnerské a domáce násilie sú problémom marginálne zastúpeným v rámci konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a je potrebné skôr vychádzať z predpokladu, že ide o účelové obvinenia, za ohrozujúce voči bezpečiu najmä žien a detí.

Na nevyhnutnosť zohľadniť domáce násilie pri rozhodovaní o zverení detí do starostlivosti a úprave styku s nimi poukazuje aj stanovisko Výboru pre odstránenie diskriminácie žien[4], ktorý vychádzajúc z praxe Výboru pre práva dieťaťa[5] zdôraznil, že pri rozhodovaní musí prevažovať najlepší záujem dieťaťa, pričom práva detí by mali byť uprednostňované pred právami dotknutých dospelých osôb tak, aby výkon práv neohrozil bezpečnosť obetí násilia, vrátane detí.

So znepokojením sledujeme snahy vytvárať dojem, že vysoko konfliktné spory rodičov o formu starostlivosti o deti nemôžu mať nič spoločné s problematikou partnerského a domáceho násilia. Podľa zahraničných výskumov sa história násilia vyskytuje v najmenej 50 % prípadov vlečúcich sa poručenských sporov. Navyše, separáciou partnerov sa násilie často nekončí, iba nadobúda nové formy.

[1] Fico, M.: Prevalencia násilia páchaného na deťoch 8. a 9. ročníkov zistenia z reprezentatívneho prieskumu. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2017.

[2]Filadelfiová, J., Gerbery, D. a Vittek, J.: Reprezentatívny výskum domáceho násilia na Slovensku (Pramenná publikácia). Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2017.

[3]Očenášová, Z. a Michalík, P.: Sexuálne násilie na ženách – správa z reprezentatívneho výskumu. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2017.

[4]Communication No. 47/2012 González Carreño v. Spain, Podrobnejšie In: Magurová, Z., Magurová, H.(2020): Prípadové štúdie z rozhodovacej činnosti CEDAW Výboru, Možnosť voľby 2020, s. 13-17.

[5]Guráň, P. Istanbulský dohodovor a práva dieťaťa: Príklady dobrej praxe a riešenie situácií zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičovs.61-75 in Mesochorititsová, A. (2017) Istanbulský dohovor: Ako ďalej alebo príklady dobrých praxí, Možnosť voľby 2017.

Národný projekt Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, www.esf.gov.sk.