K podpore žien zažívajúcich násilie a ich detí sa v súčasnosti na Slovensku hlási viacero rôznych organizácií. Okrem Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie, sú to spravidla poradenské centrá alebo zariadenia núdzového bývania, ktoré deklarujú tento cieľ. Nakoľko sú však služby ponúkané týmito organizáciami špecializované pre cieľovú skupinu žien zažívajúcich násilie či ohrozených násilím, nebolo v mnohých prípadoch známe, a preto nebolo ani možné jednoznačne určiť, aká je skutočná dostupnosť a kvalita týchto služieb v rámci Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Z rovnakého dôvodu bolo ťažké vyhodnotiť, nakoľko sa SR približuje k napĺňaniu odporúčaných európskych štandardov týkajúcich sa poskytovania tohto typu služieb. Na túto absenciu hlbšieho poznania praxe reagoval aj Monitoring dostupnosti a kvality podporných služieb pre ženy zažívajúce násilie a ich deti (ďalej aj „monitoring“), ktorý za ostatné dva roky realizovalo Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny (ďalej len „KMC“). Predkladaná správa je záverečným zhrnutím realizácie tohto monitoringu a jeho výsledkov.

Veríme, že výsledky monitoringu budú využiteľné v praxi. Zistenia monitoringu môžu poslúžiť komukoľvek so záujmom dozvedieť sa viac o situácií súvisiacej s poskytovaním špecializovaných služieb pre ženy zažívajúce násilie a ich deti v SR. Výsledky vedia použiť na zorientovanie sa v tomto kontexte ženy samotné, verejnosť, odborníčky a odborníci z rôznych oblastí, domáce i medzinárodné organizácie spolupracujúce, prípadne hľadajúce spoluprácu, s organizáciami poskytujúcimi podporné služby ženám a ďalšie subjekty.

Pre samotné organizácie poskytujúce podporné služby ženám zažívajúcim násilie a ich deťom môžu byť výsledky monitoringu ukazovateľom v zmysle možností či potreby ich ďalšieho rozvoja v súlade s odporúčanými štandardmi. Zároveň by sa zistenia súvisiace s kvalitou a dostupnosťou podporných služieb v SR mohli stať podnetom pre relevantné subjekty verejnej a štátnej správy o kvantitatívnych a kvalitatívnych limitoch poskytovaných služieb na národnej aj regionálnej úrovni. Subjekty verejnej a štátnej správy tiež jediné môžu byť nositeľmi potrebných zmien kontextu, v ktorom sú služby ponúkané, a podporiť tak ich vznik a udržateľnosť. Z výsledkov monitoringu by v takom prípade mohli mať prospech tie, na ktoré by mala byť vždy upriamená hlavná pozornosť pri uvažovaní o poskytovaní podporných služieb, a to samotné ženy zažívajúce násilie a ich deti.

Inštitút pre výskum práce a rodiny vydal túto publikáciu ako súčasť výstupov národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, www.esf.gov.sk.