Vybrané postrehy z okrúhleho stola aktérov v Prešove

Kontext

IVPR realizuje v rámci Kontraktu medzi MPSVR SR a IVPR na rok 2022 výskumný projekt pod názvom Systémové otázky pripravenosti poskytovateľov pobytových sociálnych služieb riešiť krízové situácie – prieskum a návrhy na opatrenia. V prvom polroku 2022 bol v rámci výskumného projektu realizovaný prieskum, na základe ktorého sme získali prvotné poznatky o tom, ako poskytovatelia vybraných pobytových služieb podmienených odkázanosťou vnímali obdobie pandémie COVID-19, aká pomoc a podpora im bola poskytnutá a aké opatrenia by preferovali do budúcnosti, aby sa zvýšila ich pripravenosť riešiť krízové situácie (výsledky dotazníkového prieskumu viď on-line na adrese: https://ivpr.gov.sk/wp-content/uploads/2022/05/prieskum_k_systemovym_otazkam_pripravenosti_kr_do_2022.pdf).

V rámci druhej časti výskumného projektu sa v druhej polovici 2022 zrealizujú tri okrúhle stoly (na východnom, strednom a západnom Slovensku) s cieľom formulovať súbor odporúčaní pre zlepšenie pripravenosti poskytovateľov pobytových sociálnych služieb podmienených odkázanosťou v oblasti ich krízového riadenia. Séria sa začala dňa 6. 9. 2022 prvým okrúhlym stolom, ktorý zorganizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a FF PU v Prešove, Inštitútom edukológie a sociálnej práce (pozri ppt). Okrem organizátorov boli k odbornej diskusii prizvaní zástupcovia všetkých kľúčových regionálnych aktérov, ktorí sa angažujú v sociálnych službách pre odkázané osoby organizovaných najmä pobytovou formou. Bola zastúpená miestna samospráva, Regionálny úrad verejného zdravotníctva a vybraní poskytovatelia tohto špecifického sektora sociálnych služieb rozličného právneho statusu a veľkostného typu.

Čriepky z diskusie

Je zrejmé, že až po ukončení všetkých troch okrúhlych stolov bude možné koncom roka 2022 spracovať komplexnú správu z výskumného projektu a formulovať konsolidované odporúčania pre MPSVR SR k zavedeniu systémových opatrení podporujúcich pripravenosť poskytovateľov pobytových sociálnych služieb v oblasti ich krízového riadenia. Napriek tejto limitujúcej okolnosti však možno už po prvom okrúhlom stole v Prešove sprostredkovať určité postrehy, ktoré vzišli z odbornej rozpravy a ktoré budú predmetom odborných diskusií aj v rámci ďalších okrúhlych stolov. Rozprava indikovala:

• význam kvalitných a dostupných dát týkajúcich sa rozličných aspektov sociálnych služieb, bez ktorých nie je možné zo strany centrálnych orgánov efektívne usmerňovať činnosť poskytovateľov sociálnych služieb v krízovej situácii a poskytovať im potrebnú podporu a pomoc;
• význam včasného, jednotného a jednoznačného usmerňovania činnosti poskytovateľov zo strany centrálnych autorít, čo znižuje u poskytovateľov frustráciu, strach z neistoty a obavy z pochybenia;
• vhodnosť ustanovenia centrálneho komunikačného kanála medzi poskytovateľmi a centrálnymi orgánmi (najmä MPSVR SR) poskytujúcimi metodickú a materiálnu pomoc; takýmto komunikačným kanálom by podľa diskutujúcich mohla byť regionálna samospráva;
• nevyhnutnosť vnímať problematiku krízového riadenia ako súčasť fungovania poskytovateľov sociálnych služieb aj v „mimokrízových“ obdobiach a tým systematicky zvyšovať ich všeobecnú pripravenosť efektívne riešiť krízovú situáciu, ak reálne nastane (napr. ustanovením pracovnej pozície krízového manažéra);
• pripraviť podmienky pre systematické vzdelávanie v oblasti krízového riadenia v sektore sociálnych služieb, a to buď v rámci univerzitného pregraduálneho vzdelávania v odbore sociálna práca (či v súvisiacich vzdelávacích odboroch) alebo v rámci rezortného špecializačného či nadstavbového vzdelávania v sociálnej oblasti;
• hľadať efektívne spôsoby riadenia dobrovoľníckeho angažovania študentov a študentiek sociálnej práce v podpore a pomoci poskytovateľom sociálnych služieb v čase krízovej situácie; ambície vkladané do podpory a pomoci organizovanej na základe Memoranda o spolupráci medzi MPSVR SR a Asociáciou vzdelávateľov v sociálnej práci sa počas pandémie uspokojivo nenaplnili;
• dobrovoľnícke angažovanie študentov a študentiek pomáhajúcich disciplín (vrátane sociálnej práce) budovať na systematickej báze, aj pre mimokrízové obdobia;  možno totiž predpokladať, že poskytovateľ, ktorý nemá skúsenosť s dobrovoľníckymi programami „v dobrých – mimokrízových časoch“, nebude vedieť v krízových situáciách túto formu cielene a bez mimoriadnej administratívnej záťaže využívať, resp. ju nebude vyhľadávať;
• benefity spojené s riešením krízovej situácie (napr. mimoriadne odmeny, ochranné prostriedky, vitamíny) poskytovať z centrálnej úrovne na rovnakom základe, bez uplatňovania výberových kritérií, nakoľko inak sa to vníma ako diskriminačná prax;
• zvažovať možnosti centralizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti v čase krízovej situácie (napr. cez jedného zmluvného lekára pre celé zariadenie), pri rešpektovaní práva na slobodnú voľbu lekára v prípade individuálnej preferencie konkrétneho prijímateľa/prijímateľky sociálnej služby;
• posilniť preventívnu zložku krízového riadenia u poskytovateľov pobytových sociálnych služieb cestou ich „preventívnej“ podpory zo strany centrálnych autorít (napr. poskytovanie preventívnych vitamínových balíčkov a balíčkov prvej pomoci pre klientelu i personál; budovanie a udržiavanie dobrovoľníckych programov, bez ohľadu na krízovú situáciu, atď.).

Záver

Komplexná výskumná správa z realizovaného výskumného projektu, vrátane konsolidovaného súboru odporúčaní, ktoré vzídu z okrúhlych stolov, bude dostupná na webovom sídle Inštitútu pre výskum práce a rodiny koncom roka 2022.

Spracovala: Kvetoslava Repková, riešiteľka

Inštitút pre výskum práce a rodiny; Inštitút edukológie a sociálnej práce FF PU v Prešove