V Bratislave sa v októbri 2023 po siedmich rokoch z iniciatívy Hlavného mesta opäť uskutočnil výskum a sčítanie ľudí bez domova. Návrh metodiky výskumu a sčítania bol spracovaný Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR), ktorý z metodologického hľadiska zastrešoval prípravu zberu dát a ich vyhodnotenie. Nezastupiteľnú úlohu v procese prípravy a priebehu sčítania mali organizácie poskytujúce služby ľuďom bez domova v meste, ako aj takmer 50 dobrovoľníčok a dobrovoľníkov, ktorí sa počas hlavného sčítacieho večera, 16. októbra, zhostili roli anketárov.

Tak ako v roku 2016, zber dát neprebiehal len ako jednoduché sčítanie, ale spájal sa s dotazníkovým prieskumom – oslovovaním respondentov a vypĺňaním dotazníkov v rozhovore s nimi.

Kto bol sčítavaný

Z hľadiska definovania cieľovej skupiny ľudí bez domova boli pre účely výskumu a sčítania využité vybrané kategórie ETHOS typológie bezdomovectva a vylúčenia z bývania, ich výber sa v porovnaní s rokom 2016 nezmenil. Cieľovou skupinou sčítania boli:

• ľudia žijúci a prespávajúci  vonku (napr. ulica, verejné dopravné prostriedky, kanály, stany, parky, vlakové alebo autobusové stanice, vraky áut a pod. – ETHOS 1),
• ľudia prespávajúci v nocľahárňach a v inom organizovanom krízovom ubytovaní (napr. stanové mestečká – ETHOS 2),
• ľudia využívajúci krátkodobé ubytovanie pre ľudí bez domova z dôvodu absencie iného bývania (napr. útulok, domov na polceste, ubytovňa, krízové stredisko – ETHOS 3),
• ženy v núdzovom ubytovaní z dôvodu domáceho násilia (napr. zariadenie núdzového bývania – ETHOS 4),
• ľudia pred prepustením z inštitucionálnej starostlivosti (napr. zariadenia na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby, zariadenia zdravotnej starostlivosti, bez možnosti iného bývania – ETHOS 6),
• ľudia žijúci v neštandardnom obydlí, ktoré nie je určené na trvalé bývanie a ktorí nemajú inú možnosť bývania (napr. chatka, chatrč, garáž a pod. – ETHOS 11).

Hlavné zistenia

Výskum a sčítanie ľudí bez domova v Bratislave 2023 priniesol viaceré zaujímavé zistenia a podnety pre zmeny v pomoci ľuďom bez domova, ktoré by sa mali stať predmetom diskusií tvorcov politík v meste a organizácií pôsobiacich v oblasti prevencie a ukončovania bezdomovectva:

V Bratislave bolo celkovo počas októbra 2023 sčítaných 2199 ľudí bez domova, z čoho bolo 231 detí. Pre porovnanie: v r. 2016 to bolo 2 064 ľudí bez domova, z nich 284 detí. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že počet 2 199 osôb bez domova sa vzťahuje k vymedzenému časovému úseku (október 2023), t. j. mohol by byť odlišný v inom ročnom období, ako aj pri inej dĺžke sčítavania (napr. 1 rok). Zistený počet ľudí bez domova tak najmä vyjadruje minimálnu veľkosť skupiny ľudí, ktorí v danom čase nemali bývanie, ako kľúčový parameter nastavovania služieb a podpory pre ľudí bez domova v meste.

Berúc do úvahy počet odpovedajúcich na jednotlivé otázky (Všetky uvedené podiely sa vzťahujú k počtu respondentov/respondentiek, ktorí/ktoré odpovedali na dané otázky, ak nie je uvedené inak):

• 212 respondentov (15,2 %) plánovalo noc sčítania stráviť vonku na ulici a rovnaký podiel (15 %, 209 respondentov) v mestskej ubytovni. Najčastejšie zastúpeným miestom prenocovania bola nocľaháreň, kde plánovala stráviť noc štvrtina osôb, čiže 360 respondentov (25,8 %). V útulkoch zamýšľalo nocovať 187 osôb (13,4 %), v chatkách 149 ľudí (10,7 %). Okrem mestských ubytovní sú ľuďmi bez domova využívané aj komerčné („robotnícke“) ubytovne, v ktorých plánovalo prespať 6 % opýtaných (84 respondentov). Zvyšní respondenti plánovali nocovať u príbuzných či známych (3,4 %, 47 osôb), vo svojom, resp. prenajatom obydlí (2,9 %, 40 osôb) alebo na inom mieste (5,2 %, 72 osôb). 19 respondenti (1,4 %) v čase vypĺňania dotazníka ešte nevedeli, kde prenocujú.
• 7,6 % opýtaných uviedlo, že sa im bytová situácia v dôsledku pandémie zmenila: 4,3 % stratili bývanie a 3,3 % bývanie zmenili.
• Väčšina respondentov – takmer 72 % – vyrastala v detstve s rodičmi. Niektorí respondenti však strávili časť detstva aj mimo rodiny: 14 % v detskom domove a 7,8 % u príbuzných.
• Výsledky prieskumu takisto poukazujú na pobyt v ústave na výkon trestu ako rizikový faktor bytovej núdze: 27,2 % respondentov uviedlo, že v dospelosti strávili aspoň rok vo väzení.
• Ľudia bez domova, ktorí sa zapojili do sčítania, sa v priebehu ich dospelého života ocitali v rôznych typoch bývania: 42,2 % v minulosti žilo nepretržite aspoň jeden rok v prenajatom byte/dome s nájomnou zmluvou a 30 % v byte/dome, ktorý mali v osobnom vlastníctve. Dlhodobú skúsenosť s pouličným bezdomovectvom (so životom vonku na ulici viac ako 1 rok) má nadpolovičná väčšina respondentov (53,2 %), u príbuzných alebo partnera žil minimálne rok každý druhý respondent (50,2 %).
• Bez akéhokoľvek príjmu bolo 7,3 % všetkých opýtaných. Priemerný celkový príjem respondentov za mesiac predchádzajúci sčítaniu (september 2023) predstavoval 483 €. Ide o priemer získaný za 1011 respondentov, ktorí na danú otázku odpovedali.
• Väčšina opýtaných – až 82,1 % – uviedla, že v predchádzajúcom týždni mali každý deň aspoň raz varené teplé jedlo. Naopak, varenú stravu každý deň nemalo 17,1 % opýtaných. Žiaden alebo len obmedzený prístup k sprche malo spolu 10,9 % respondentov.
• 57,3 % respondentov uviedlo, že má dlhodobé zdravotné problémy, pričom ide o rôznorodé ťažkosti. Najčastejšie sú nimi kardiovaskulárne ochorenia – problémy so srdcom, tlakom a pod., a tiež problémy s pohybovým aparátom (s končatinami, kĺbmi…). Pomerne často boli v odpovediach zastúpené aj duševné problémy.  V roku 2016 prítomnosť dlhodobého zdravotného problému uviedlo 49 % dospelých osôb. K najčastejšie uvádzaným dlhodobým zdravotným problémom patrili problémy s nohami a problémy so srdcom a tlakom.
• 75,5 % opýtaných má v súčasnosti svojho obvodného (všeobecného) lekára, pričom väčšina spomedzi respondentov, ktorí ho majú (80,3 %), by ho v prípade potreby vyšetrenia aj navštívila. 5,5 % respondentov by ho nenavštívilo, pretože lekár sídli v inom meste a 3,5 % by k nemu ani v prípade potreby nemohlo ísť z dôvodu nedostatku financií na vyšetrenie alebo lieky. Takmer pätina (19,6 %) ľudí bez domova žijúcich na území Bratislavy všeobecného lekára nemá.

Zistenia zo sčítania tak naznačujú, že v najbližšom období bude potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore prístupu ľudí bez domova k stabilnému bývaniu, k zdravotnej starostlivosti, ako aj k službám nízkoprahového charakteru. Zároveň bude potrebné zamerať sa na prevenciu straty bývania, osobitne u ľudí, ktorí sú v inštitucionálnej  starostlivosti (centrá pre deti a rodiny, zariadenia na výkon trestu odňatia slobody, zdravotnícke zariadenia).

Celú správu si môžete prečítať tu:

V prípade otázok nás môžete kontaktovať na adrese: scitanie@ivpr.gov.sk.