Krajiny Európskej únie využili rozličné opatrenia na zamedzenie nežiaducich následkov pandémie koronavírusu a choroby Covid-19. V predloženom prehľade venujeme pozornosť opatreniam, ktorými  sa krajiny EÚ snažili ochrániť a udržať zamestnanie.[1] V tejto súvislosti  boli vykonané jednak zmeny právnych predpisov o prepúšťaní (či na ochranu zamestnania), ďalej opatrenia na zvyšovanie potenciálu zamestnateľnosti občanov (spolu so vzdelávaním), využili sa aj opatrenia na flexibilitu miezd alebo flexibilitu pracovného času. Osobitne si však všimneme tie opatrenia pre ochranu a udržanie zamestnania, ktoré podporili príjem pre už zamestnaných ľudí.

V Českej republike v rámci programu „Antivirus – podpora zamestnanosti“ štát preplatí spoločnostiam prostredníctvom Úradu práce ČR mzdy vyplácané zamestnancom. Česká vláda schválila dva modely/režimy úhrady v závislosti od dôvodov prekážky v práci. „Režim A“ sa vzťahuje k núteným obmedzeniam alebo ukončeniu obchodnej činnosti a nariadenej karanténe (v prípade objednanej karantény zamestnanec dostane od zamestnávateľa kompenzáciu mzdy vo výške 60% priemerného zárobku (prvých 14 dní vyplatených zamestnávateľom), v prípade ukončenia podnikania v dôsledku vládnych príkazov dostane zamestnanec od zamestnávateľa náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku). Štátny príspevok podľa režimu A predstavuje 80% vyplatenej náhrady mzdy vrátane príspevkov na poistenie (max. 39 000 Kč, teda 1 415 EUR) na zamestnanca a mesiac. Režim B pokrýva „prepojené hospodárske ťažkosti – prekážky v práci zamestnávateľa kvôli súvisiacim hospodárskym ťažkostiam v dôsledku rozšírenia koronavírusu“ (v závislosti od druhu prekážky dostáva zamestnanec náhradu mzdy vo výške 60 – 100% priemerného zárobku). Príspevok v režime B je 60% vyplatenej náhrady mzdy vrátane príspevkov na poistenie (max. 29 000 Kč, teda 1052 EUR) na zamestnanca a mesiac.

V Poľsku spustili program „Protikrízový štít: ochrana zamestnanosti a subvencovanie miezd“. Ide o verejnú finančnú podporu zamestnávateľom na vyplácanie miezd v prípade prerušenia práce alebo skrátenia pracovného času. V takýchto prípadoch štát ponúka možnosť vstúpiť a čiastočne pokryť mzdy. Zamestnávatelia môžu požiadať o štátnu pomoc z dôvodu zastavenia činnosti v prípade, že im poklesol predaj najmenej o 15%, ku ktorému došlo po dvoch po sebe nasledujúcich mesiacoch po 1. januári 2020 v dôsledku prepuknutia choroby COVID-19; prípadne, že im poklesol predaj o najmenej 25% zaznamenaný medzimesačne po 1. januári 2020 (nevyžaduje sa žiadny osobitný dôvod). Poskytnutá pomoc v takomto prípade pokryje mzdy vo výške rovnajúcej sa minimálnej mzde a náklady na sociálne zabezpečenie, ktoré znáša zamestnávateľ vo výške 50% minimálnej mzdy po dobu troch mesiacov. Zamestnávatelia môžu požiadať o štátnu pomoc aj z dôvodu skrátenia pracovného času, keď sa skráti pracovný čas najviac o 20%, prípadne v dôsledku skráteného  pracovného času nie je pracovný čas zamestnanca nižší ako 0,5 FTE za predpokladu, že mzda zamestnanca stále dosahuje najmenej minimálnu mzdu. Ak podniky podmienky splnia, štát doplní mzdy vo výške 40% priemernej mzdy vrátane poplatkov sociálneho zabezpečenia za tri mesiace.

V Rumunsku pripravili opatrenie „Náhrada za technickú nezamestnanosť“. Aj v súčasnosti ak zamestnávateľ  pozastaví činnosť, majú dotknutí zamestnanci nárok na odškodnenie vo výške minimálne 75% ich základného platu vyplácaného výlučne z platového fondu zamestnávateľa. Vláda zamestnávateľom preplatí tieto náklady v dôsledku opatrení na prekonanie dôsledkov COVID-19 (maximálne 1100 Eur). Odškodnenie za technickú nezamestnanosť by sa mohlo dostať k jednému miliónu zamestnancov s pozastavenými pracovnými zmluvami.

V Bulharsku pripravili „Program bezúročného úverového zabezpečenia“. Opatrenie sa zameriava na krátkodobé financovanie ľudí, ktorí sú zamestnaní  v najviac postihnutých odvetviach. Štátna bulharská rozvojová banka bude ručiteľom komerčných bánk, ktoré majú v rámci určitého mechanizmu možnosť požičiavať jednotlivcom bezúročné pôžičky. Ľudia, ktorí sú na neplatenej dovolenke alebo sú samostatne zárobkovo činní a sú v pracovnej činnosti obmedzení  z dôvodu  rozšírenia koronavírusu, si môžu vyberať bezúročné pôžičky až do výšky 1500 BGN (približne 750 EUR) so zárukou štátu. Hlavné požiadavky na žiadateľov o bezúročné pôžičky sú: osoba musí byť na neplatenej dovolenke alebo byť samostatne zárobkovo činnou, mať pracovný pomer najmenej 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti; žiadatelia by nemali mať povinnosti v centrálnom registri úverov s oneskorením viac ako 90 dní. Úverové podmienky zahŕňajú nasledujúce skutočnosti: maximálna výška žiadosti do 1500 BGN (približne 750 EUR); žiadne úroky a poplatky; udelenie odkladného obdobia 6 až 12 mesiacov; pričom maximálna lehota splatnosti je 24 mesiacov.

V Estónsku spustili „Program dočasného subvencovania“. Dotáciu vypláca Estónsky fond poistenia v nezamestnanosti (EUIF), ak sa zamestnávateľ nachádza v situácii, keď spĺňa aspoň dve z týchto podmienok: najmenej 30% pokles obratu alebo príjmu v mesiaci, v ktorom chce byť dotovaný, v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka, nie je schopný zabezpečiť prácu najmenej pre 30% svojich zamestnancov, alebo znížil mzdy najmenej 30% zamestnancov najmenej o 30% alebo na minimálnu mzdu. Dotácia sa vypláca zamestnancom, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy. O subvenciu musí  požiadať zamestnávateľ, ale vypláca sa priamo zamestnancovi. Výška podpory je 70% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Maximálna výška dotácie je 1 000 EUR. Odvody na poistenie platí aj EFP. Zamestnávateľ musí zamestnancovi zaplatiť dodatočne mzdu vo výške najmenej 150 EUR (plus odvody).

Viac takýchto opatrení však prijali ekonomicky vyspelejšie krajiny EÚ. Tieto vo svojom vybavení sa mohli oprieť o už zavedené mechanizmy podpory príjmu zamestnancov a vo viacerých prípadoch rozširovali okruh a výdatnosť existujúcich podporných dávok.

V Rakúsku prijali „Schému krátkodobej práce v období pandémie koronavírusu (Corona Kurzarbeit)“. Schéma krátkodobej práce sa uplatňuje, ak spoločnosť dočasne skracuje pracovný čas. Aktuálne je cieľom zabrániť prepúšťaniu z trhu práce a chrániť podniky a zamestnancov pred negatívnymi hospodárskymi a sociálnymi vplyvmi COVID-19. Nová úprava umožňuje pracovný čas zamestnancov  skrátiť až na nula hodín pri zachovaní plnej / takmer úplnej mzdy. Zamestnávateľ platí iba za skutočný pracovný čas. Reálny efekt tejto formy je ten, že od 14. apríla 2020 sa podávajú žiadosti o krátkodobé pracovné miesta na zamestnanie 608 607 ľudí. Finančné prostriedky na podporu krátkodobej práce sa preto po druhýkrát zvyšujú z troch na päť miliárd EUR[2].

V Nemecku schválili „Kolektívnu dohodu o ochrane pred korónou formou krátkej doby práce (Corona-Schutz-Tarifvertrag)“. Kurzarbeit uplatnili napríklad aj v audio-vizuálnom sektore, ale aj v sektore obecných úradov. Spolková vláda zmiernila pravidlá týkajúce sa krátkodobej práce s cieľom podporovať pracovníkov aj spoločnosti počas koronakrízy. Zamestnanci pracujúci na „kratší pracovný čas“ dostanú peniaze z verejných zdrojov na podporu svojho živobytia, keď nepracujú. Spoločnosti na druhej strane nebudú musieť platiť mzdy za neodpracované hodiny a stále budú môcť udržať svojich zamestnancov v zamestnaní a nebudú ich prepúšťať. Ak sa poskytne práca na kratší pracovný čas, zamestnanci dostanú 60% svojho čistého príjmu (67%, ak majú deti) za všetky neodpracované hodiny. Krátkodobý pracovný príspevok vypláca miestna agentúra práce najviac 12 mesiacov. Aby sa znížili ďalšie náklady práce, federálna vláda tiež rozhodla, že príspevky na sociálne poistenie, ktoré zamestnávatelia obvykle platia za svojich zamestnancov, bude v plnej miere refundovať Federálna pracovná agentúra. Rozsiahle využívanie krátkodobej práce počas koronakrízy v Nemecku bolo podporené aj „Kolektívnou dohodou o solidarite“, ktorú uzavreli najprv sociálni partneri kolektívneho vyjednávania v Severnom Porýní-Vestfálsku a následne ich skopírovali partneri vo všetkých ostatných regiónoch. V dohode sú opatrenia na zachovanie pracovných miest a časti benefitov pre zamestnancov.

V Belgicku pripravili „Predĺženie dočasnej nezamestnanosti pre pracovníkov z dôvodu koronakrízy“ s tým, že sa bude rozsiahle využívať systém krátkodobej práce. Všetky situácie dočasnej nezamestnanosti v dôsledku koronavírusu sa môžu považovať za dočasnú nezamestnanosť z dôvodu vyššej moci. Od 01/02/2020 do 30/06/2020 dostáva zamestnanec dávku rovnajúcu sa 70% jeho priemerného maximálneho platu (maximálna hranica je 2 754,76 EUR mesačne). Zamestnanec, ktorý je dočasne nezamestnaný z dôvodu vyššej moci (dôvod „koronavírus“), dostane od Úradov práce doplatok vo výške 5,63 EUR denne popri dávke v nezamestnanosti. Z dávky sa odpočíta zrážková daň z príjmu z povolania vo výške 26,75%.

V Dánsku bola uzatvorená tripartitná dohoda o náhrade miezd v súkromnom sektore. Dohoda sa vzťahuje na všetky spoločnosti, ktoré z dôvodu závažných dôsledkov COVID-19 musia prepustiť zo spoločnosti aspoň 30% zamestnancov alebo najmenej 50 zamestnancov. Vláda ponúka firmám kompenzácie miezd pre zamestnancov, ktorí mali byť prepustení, ale namiesto toho budú podľa dohody poslaní domov s perspektívou návratu. Náhrada pre mesačne plateného zamestnanca je 75% zo mzdy alebo mesačne maximálne 30 000 DKK. V prípade hodinovo plateného zamestnanca je kompenzácia 90% alebo mesačne maximálne 30 000 DKK (4 000 Eur).

Francúzsko spustilo viacero opatrení, ako napríklad „Výnimku z dávky mimoriadnej kúpnej sily pre zamestnancov základných služieb“, „Krátkodobú prácu“, či prípadne „Núdzové opatrenia pre čiastočnú činnosť“. Čo sa týka krátkodobej práce, zamestnávateľ dostáva od orgánov verejnej moci (služby a platobná agentúra – ASP) príspevok rovnajúci sa podielu hodinovej mzdy zamestnanca, ktorý sa dostal do čiastočnej pracovnej činnosti a dostáva od zamestnávateľa čiastočný príspevok na činnosť namiesto mzdy za obdobie, počas ktorého je zaradený do čiastočnej činnosti. Výška odmeny, ktorú musí zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi, je nula pre všetkých zamestnancov, ktorých odmena je menšia ako 4,5 brutto SMIC (45,68 EUR za hodinu alebo 6 927,39 EUR mesačne). Odmena zamestnancovi pokrýva najmenej 70% jeho predchádzajúcej hrubej mzdy, t.j. približne 84% čistej mzdy.

Opatrenia pamätajú aj na rozličné kategórie zamestnancov. Nariadenie, ktorým sa ustanovujú „núdzové opatrenia“ týkajúce sa krátkodobej práce, dočasne upravuje aj pravidlá kompenzácie platu niektorých zamestnancov (pracovníkov na čiastočný úväzok, učňov a jednotlivcov na základe zmlúv o odbornej príprave) a otvára systém aj tým skupinám, ktoré sú zvyčajne vylúčené (verejné spoločnosti, jednotlivci pracujúci z domu). Taktiež upravuje pravidlá pre zamestnancov, ktorí absolvujú školenie počas krátkeho pracovného času, ako aj pre krátkodobé práce v prípade chránených zamestnancov (napr. zástupcov zamestnancov). Nové nariadenie zaručuje pracovníkom na čiastočný úväzok rovnaké práva na minimálnu mesačnú odmenu ako zamestnanci na plný úväzok. Učňom a zamestnancom na základe zmluvy o odbornej príprave sa vyplatí 100% ich obvyklej odmeny. Vláda využila aj osobitný nástroj zriadený roku 2019, keď vtedy v reakcii na krízu „žltých viest“ vytvorila mimoriadny bonus (až do 1 000 EUR) oslobodený od všetkých príspevkov na sociálne zabezpečenie. Táto prémia nepodlieha dani z príjmu. Vláda tento systém obnovila v roku 2020, ale bol vyhradený len pre zamestnávateľov, ktorí vytvorili systém zdieľania zisku vo výsledkoch spoločnosti („intéressement“). Najnovšie systém bol upravený tak, aby zohľadňoval krízu COVID-19 s cieľom podporiť kúpnu silu zamestnancov pracujúcich počas krízy v základných službách a všetkých ostatných spoločnostiach, ktoré zostali otvorené (bez ohľadu či ide o spoločnosti zdieľajúce zisk alebo nie).

V Taliansku sa zamerali aj na sprístupnenie pôžičiek a úverov. Bola uzatvorená „Dohoda sociálnych partnerov o predvídaní opatrení bánk týkajúcich sa dotácií na mzdy z titulu COVID-19“ a boli vydané „Osobitné nariadenia o bežných zárukách miezd a nová regulácia mimoriadneho fondu záruk miezd“. Cieľom Dohody, ktorá je v platnosti do 31. decembra 2020, je podpora pracovníkov čakajúcich na vyplatenie podporných opatrení Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia (INPS).Využije sa bežný fond na zabezpečenie miezd (Cassa Integrazione Guadagni Ordinaria, CIGO), fond na integráciu miezd ( Fondo di Integrazione Salariale, FIS) a novozriadený podporný nástroj (Cassa Integrazione v Deroga, CID), ktorý prináša výhody všetkým spoločnostiam aj s jedným zamestnancom, a zjednodušuje postupy na aktiváciu tohto opatrenia. Banky vyplatia zálohové platby príspevku cez otvorený úver na osobitnom bežnom účte, v celkovej paušálnej sume 1 400 EUR na základe toho, že dotyčný má na 9 týždňov pozastavenú prácu (suma bude úmerne znížená v prípade kratšieho trvania výluky). Zamestnávatelia, ktorí pozastavia alebo znížia svoju činnosť v súvislosti s udalosťami súvisiacimi s epidémiou COVID-19, môžu využiť  riadny mzdový záručný fond (CIGO) alebo fond na integráciu miezd (FIS) na obdobie maximálne deviatich týždňov od 23. februára 2020 do konca augusta 2020. Okrem toho spoločnosti, ktoré využívajú túto výhodu, sú oslobodené od dodatočného príspevku, ktorý sa zvyčajne ukladá spoločnostiam, ktoré využívajú subvencie na mzdy.

V Portugalsku zaviedli dočasné opatrenie týkajúce sa prepúšťania, a to na ochranu pracovných miest v súvislosti s pandémiou COVID-19. Cieľom tohto opatrenia je ochrana pracovných miest a udržanie pracovných zmlúv v spoločnostiach prostredníctvom podpory 2/3 miezd pracovníkov. Počas skrátenia alebo pozastavenia činnosti, ako aj do 60 dní od uplatnenia mimoriadnej podpory nemôže zamestnávateľ prepustiť pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú tieto opatrenia (či už z dôvodu hromadného prepúšťania alebo individuálneho prepúšťania na základe zániku zamestnania). Finančná podpora zodpovedá sume rovnajúcej sa 2/3 hrubej mzdy až do maximálnej výšky 3-násobku  minimálnej mzdy (1905 EUR), z čoho 70% je zaručená spoločnosťou Security Social a 30% zaručená zamestnávateľom na obdobie jedného mesiaca, ktoré je možné predĺžiť mesačne, najviac však na 6 mesiacov. Suma zaručená sociálnym zabezpečením je financovaná zo štátneho rozpočtu.

V Spojenom Kráľovstve bola pripravená „Schéma udržania pracovných miest v období koronavírusu“, ktorou sa zaviedol právny mechanizmus umožňujúci podnikom udržať zamestnancov bez potreby pracovať, ale stále dostávať minimálnu úroveň platu. Účelom je znížiť počet prepustených pracovníkov a zabrániť tomu, aby boli ľudia prepúšťaní bez platu. Je to je dočasná schéma, ktorá je otvorená všetkým zamestnávateľom / zamestnancom v Spojenom kráľovstve najmenej tri mesiace od 1. marca 2020. Je určená na podporu zamestnávateľov / zamestnancov, ktorých činnosť bola vážne ovplyvnená koronavírusom (COVID-19). Zamestnávatelia môžu pomocou portálu požiadať o 80% obvyklých mesačných mzdových nákladov zamestnancov s rozvrhnutou prácou (zamestnancov v neprítomnosti), ktoré im umožnia pokračovať vo vyplácaní týchto miezd, až do 2 820 eur (2 500 GBP) mesačne. Vláda tiež pokryje súvisiace príspevky zamestnávateľa na národné poistenie a minimálne automatické príspevky zamestnávateľa na dôchodok z tejto mzdy. Zamestnávatelia/zamestnanci môžu využívať túto schému kedykoľvek počas tohto obdobia.

Zo Slovenska možno uviesť príklad opatrenia pracovne nazvaného „Rozšírenie programov aktívnej politiky trhu práce – podpora pre zachovanie pracovného miesta“. Slovensko sa v tomto opatrení zaviazalo podporiť projekty zamerané na udržanie pracovných miest vrátane miest, kde sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a tiež podporiť projekty zamerané na udržanie zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej, núdzovej alebo núdzovej situácie a odstránením ich následkov. Podpora išla formou príspevku, ktorý sa poskytne zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré sa napriek zložitej situácii rozhodnú neprepustiť pracovníkov alebo si udržať prácu, a to v rámci projektov APTP. Podpora sa poskytuje prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Ústredia  práce, sociálnych vecí a rodiny. Maximálna celková výška príspevku pre jedného žiadateľa (zamestnávateľa) je 800 000 EUR na obdobie realizácie projektu. Základné podmienky pre poskytnutie príspevku sú:

a) zamestnávateľ / samostatne zárobkovo činná osoba vypláca zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 80% jeho priemerného zárobku;

b) zamestnávateľ / samostatne zárobkovo činná osoba neukončí so zamestnancom zamestnanie výpoveďou alebo dohodou;

c) že spoločnosť sa k 31. decembru 2019 nenachádzala v ťažkostiach.

Výška príspevku na jedného zamestnanca predstavuje náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku až do maximálnej výšky 1 100 EUR. Príspevok sa poskytuje od 13. marca 2020, t.j. od dátumu rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o ukončení alebo obmedzení prevádzky, až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky odvolané.

Predložený súbor opatrení pripravili národné vlády v prvých týždňoch po vyhlásení núdzových stavov, resp. mimoriadnej situácie. Ďalšie opatrenia sa priebežne dopĺňajú.

Zdroj: Interná databáza Covid-19, Eurofound, Dublin

Foto: unsplash.com

---

[1] V informácii využívame katalóg opatrení, ktorý zozbieral a pripravil Eurofound, Dublin

[2]  Zdroj: Der Standard, 14. apríla 2020.