Vážené kolegyne, kolegovia, návštevníci web stránky IVPR,
digitalizácia rýchlo mení svet práce a vyžaduje si nové a aktuálne riešenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Výskumný program Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) má tvorcom politík, výskumným pracovníkom a pracoviskám poskytnúť spoľahlivé informácie o možných vplyvoch digitalizácie na BOZP, aby mohli prijať včasné a účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov.
Nástup technológií, ako sú umelá inteligencia, veľké dáta (tzv. big data), kolaboratívna robotika, internet vecí, algoritmy a digitálne pracovné platformy a súčasne výrazný nárast počtu ľudí pracujúcich na diaľku prináša príležitosti pre pracovníkov a zamestnávateľov, ale aj nové výzvy a riziká v oblasti BOZP. Riešenie výziev a rizík a maximalizácia príležitostí závisia od spôsobu používania, riadenia a regulácie technológií v kontexte sociálnych, politických a ekonomických trendov.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU OSHA) venuje problematike umelej inteligencie, digitalizácie, automatizácie a robotizácie za posledné obdobie veľkú pozornosť. Pravidelne uskutočňuje prieskumy, prináša výsledky štúdií a správy z výskumných projektov, ktoré sa venujú uvedenej téme.
V rokoch 2021 až 2022 postupne zverejnila a oboznámila odbornú a laickú verejnosť s niekoľkými výstupmi k problematike robotov, umelej inteligencie, či digitalizácie na pracoviskách a ich dopadov na pracovný život, pracovné podmienky a ochranu zdravia pri práci.
Vyberáme niekoľko z nich:
Viac o projekte: https://osha.europa.eu/sk/themes/digitalisation-work
Digitalizácia sa stáva čoraz významnejšou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako to potvrdzuje Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík (ESENER) za rok 2019. Napriek rastúcemu využívaniu robotov, laptopov, smartfónov alebo nositeľných zariadení sa o možnom dôsledku týchto technológií na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov diskutuje len na každom štvrtom pracovisku (24 %). Ako sa zistilo v nadväzujúcich štúdiách, ďalšie otázky sa vynárajú v súvislosti s psychosociálnymi rizika a pracovnými postupmi, ktoré sa zmenili v dôsledku pandémie. Navrhované riešenia spočívajú v intenzívnejšom zapojení zamestnancov do identifikovania a prevencie rizík a v legislatíve, aby sa dodržiavali predpisy v oblasti BOZP.
Týmto otázkam sa venuje prehľadná správa o ESENER 2019, pričom využíva údaje od viac ako 45 000 respondentov z podnikov všetkých veľkostí a odvetví naprieč 33 európskymi krajinami. Prieskum ESENER predstavuje hlavný monitorovací nástroj riadenia BOZP a je východiskom pre tvorcov politík na európskej i národnej úrovni.
Viac: https://visualisation.osha.europa.eu/esener/en/survey/overview/2019
Tento informačný materiál čerpá z hlavných zistení výskumu rizík a príležitostí spojených s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v súvislosti so systémami riadenia pracovníkov založeného na umelej inteligencii.
Riziká súvisia so stratou kontroly pracovníkov nad prácou, dehumanizáciou a diskrimináciou a s dôsledkami týkajúcimi sa nedostatočnej transparentnosti a asymetrie moci. Medzi prezentované príležitosti patrí monitorovanie rizík, personalizácia pracovných miest a pracovných postupov a navrhovanie zdravých a bezpečných pracovných miest a pracovísk.
Uvádza sa aj súbor odporúčaní, ktoré majú pomôcť riešiť riziká systémov riadenia pracovníkov založeného na umelej inteligencii na pracovisku.
Tento informačný materiál sa zameriava na zistenia súvisiace s preventívnymi opatreniami pre riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) spojené s používaním systémov riadenia pracovníkov založeného na umelej inteligencii.
Medzi opatrenia na ochranu pred takýmito rizikami patrí integrácia riadenia pracovníkov založeného na umelej inteligencii takým spôsobom, ktorá zohľadňuje ochranu zdravia, bezpečnosť a pohodu pracovníkov, priebežné hodnotenie rizík a význam vytvorenia etického rámca na úrovni EÚ.
Informačný materiál tiež uvádza odporúčania týkajúce sa preventívnych opatrení vo vzťahu k súvisiacim rizikám a čo najlepšieho využívania systémov riadenia pracovníkov založeného na umelej inteligencii z hľadiska zlepšenia BOZP.
Viac: https://osha.europa.eu/sk/publications/artificial-intelligence-worker-management-prevention-measures
Systémy riadenia pracovníkov založené na umelej inteligencii môžu mať negatívny vplyv na zdravie, bezpečnosť a spokojnosť pracovníkov.
Tento článok o politických opatreniach sa venuje tomu, ako existujúce a novonavrhované predpisy o umelej inteligencii, správe údajov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) môžu na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni zmierniť možné negatívne vplyvy systémov riadenia pracovníkov založenom na umelej inteligencii na BOZP.
Formuluje aj odporúčania na zníženie rizík súvisiacich s návrhom systémov riadenia pracovníkov založených na umelej inteligencii.
Táto správa zdôrazňuje riziká a príležitosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace so systémami riadenia pracovníkov založeného na umelej inteligencii. Výskum a zistenia sú podložené analýzou údajov z tretieho Európskeho prieskumu podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík a hĺbkovými rozhovormi s odborníkmi.
Štúdia skúma aj možné preventívne opatrenia, pričom sa zdôrazňuje potreba prístupov zameraných na človeka a „prevencia prostredníctvom návrhu“ s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia, bezpečnosť a pohodu pracovníkov. Uvádza sa súbor odporúčaní na riešenie rizík súvisiacich s používaním systémov riadenia pracovníkov založeného na umelej inteligencii na pracovisku.
Údaje týkajúce sa zamestnancov a spôsobu, akým vykonávajú pracovnú náplň, zhromažďuje v reálnom čase umelá inteligencia a používajú sa na prijímanie automatizovaných alebo poloautomatizovaných riadiacich rozhodnutí na pracovisku. Nezvratný vzostup týchto systémov riadenia pracovníkov založených na umelej inteligencii predstavuje pre pracovníkov príležitosti, ale tiež riziká a výzvy.
V tejto správe sa uvádzajú charakteristické črty týchto nových foriem riadenia pracovníkov, dôsledky ich zavedenia pre zdravie, bezpečnosť a spokojnosť pracovníkov a to, ako sa skúmajú vo vede, odrážajú v politických opatreniach a v praxi. Obsahuje aj odporúčania pre politické opatrenia, výskum a vykonávanie v oblasti vývoja a používania systémov AIWM zameraných na človeka na pracovisku.
Viac: https://osha.europa.eu/sk/publications/artificial-intelligence-worker-management-overview
Nástroje umelej inteligencie narúšajú pracovisko. V tomto článku o politických opatreniach sa skúma takéto narúšanie a jeho možné vplyvy na pracovníkov. Vymedzuje sa v ňom pojem riadenie pracovníkov založené na umelej inteligencii, prináša prehľad o tom, ako a kto zavádza riadenie pracovníkov založené na umelej inteligencii. Vysvetľujú sa v ňom tiež riziká a výzvy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri používaní týchto systémov.
V tomto článku sa uvádzajú zistenia z výskumu agentúry EU-OSHA o riadení pracovníkov založenom na umelej inteligencii a jeho vplyve na BOZP, ktoré vychádzajú z prehľadu literatúry, hĺbkových pohovorov s odborníkmi, konzultáciami s národnými koordinačnými strediskami a analýzy údajov z Európskeho prieskumu podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER-3).
Údaje týkajúce sa zamestnancov a spôsobu, akým vykonávajú pracovnú náplň, zhromažďuje v reálnom čase umelá inteligencia a používajú sa na prijímanie automatizovaných alebo poloautomatizovaných riadiacich rozhodnutí na pracovisku. Nezvratný vzostup týchto systémov riadenia pracovníkov založených na umelej inteligencii predstavuje pre pracovníkov príležitosti, ale tiež riziká a výzvy.
V tejto správe sa uvádzajú charakteristické črty týchto nových foriem riadenia pracovníkov, dôsledky ich zavedenia pre zdravie, bezpečnosť a spokojnosť pracovníkov a to, ako sa skúmajú vo vede, odrážajú v politických opatreniach a v praxi. Obsahuje aj odporúčania pre politické opatrenia, výskum a vykonávanie v oblasti vývoja a používania systémov AIWM zameraných na človeka na pracovisku.
Viac: https://osha.europa.eu/sk/publications/summary-artificial-intelligence-worker-management-overview
Vplyv umelej inteligencie na pracovisku môže vytvárať príležitosti, ale aj nové výzvy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), jej riadenia a regulácie. Automatizácia úloh pomocou robotov môže nahradiť pracovníkov v nebezpečných situáciách a coboty (kolaboratívne roboty) môžu uľahčiť prístup k práci pre starších pracovníkov alebo pre pracovníkov so zdravotným postihnutím.
Umelá inteligencia takisto uľahčila vznik nových foriem monitorovania a riadenia pracovníkov na základe zberu veľkého množstva údajov v reálnom čase. Tieto nové formy by mohli byť príležitosťou na zlepšenie dohľadu v oblasti BOZP, zníženie vystavenia rôznym rizikovým faktorom a na včasné varovanie pred stresom, zdravotnými problémami a únavou. Môžu však vyvolať aj právne, regulačné a etické otázky, ako aj obavy týkajúce sa BOZP.
Viac: https://osha.europa.eu/sk/publications/impact-artificial-intelligence-occupational-safety-and-health
Nové technológie menia pracovisko. V tejto správe sa pozornosť sústreďuje na automatizáciu telesných úkonov v súvislosti s vyspelou robotikou a systémami založenými na umelej inteligencii, ako aj na ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP). Konkrétne sa zameriava na to, ako čoraz intenzívnejšie používanie robotických systémov, ktoré by dokázali aj spolupracovať s ľuďmi, ovplyvňuje pracovníkov a ich pracovné miesta, ako aj podniky a odvetvia, v ktorých pracujú.
Ďalej sa venuje dôsledkom pre bezpečnosť, ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku, ako aj krokom a opatreniam, ktoré môžu podniky zaviesť a pri ktorých zohráva dôležitú úlohu aj význam zaškolenia koncových používateľov. Správa okrem toho ponúka informácie o bezpečnostných normách, ktoré sa vzťahujú na používanie strojových zariadení na pracovisku.
Zavedením vyspelej robotiky na pracovisku sa jasne mení štruktúra pracovného prostredia. Hoci automatizácia rôznych pracovných úloh ponúka prínosy a príležitosti na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prináša aj riziká.
V článku sa opisuje (kognitívna a fyzická) pracovná náplň súvisiaca s človekom a pracovná náplň súvisiaca s predmetmi pre rôzne pracovné miesta a odvetvia, ktoré najviac zasahuje automatizácia prostredníctvom robotických systémov. Ďalej sa v ňom uvádzajú príklady príležitostí a rizík súvisiacich s rôznymi druhmi pracovného prostredia.
V závere tohto dokumentu sa odporúča, aby zamestnávatelia prevzali zodpovednosť za posúdenie potenciálnych prínosov a rizík automatizácie a prostredníctvom rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností aktívne zapájali pracovníkov do prispôsobovania robotických systémov.
Keďže sa vyspelé robotické systémy na pracovisku stávajú čoraz autonómnejšími, dôjde aj k posunu vo vzťahoch medzi človekom a robotom, počnúc využívaním technológií až po interakciu s technológiami. Kvalita tejto interakcie môže predstavovať príležitosti aj riziká pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP). Treba preto zohľadniť konkrétny návrh robotických systémov.
Tento článok o stratégii sa zameriava na antropomorfný robotický dizajn, zásady koncepcie interakcií a význam transparentnosti interakcie medzi človekom a robotom v súvislosti s BOZP. Kladie sa v ňom dôraz aj na dôveru v interakciu medzi človekom a robotom a faktory, ktoré túto dôveru ovplyvňujú.
V závere článku sú uvedené hlavné body, ktoré treba zvážiť pri návrhu robotických systémov, aby sa dosiahol úspešný výsledok zohľadňujúci BOZP aj automatizovaný výkon.
Problematikou digitalizácie a robotizácie a ich dopadov na BOZP a pracovné podmienky sa zaoberá aj výskumná úloha: Dopady Priemyslu 4.0 a digitalizácie na pracovné podmienky a BOZP. I. etapa. Správa z výskumnej úlohy (Miroslava Kordošová, 2021): https://ivpr.gov.sk/dopady-priemyslu-4-0-a-digitalizacie-na-pracovne-podmienky-a-bozp-i-etapa-sprava-z-vyskumnej-ulohy-miroslava-kordosova-2021/
Vypracovala RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., výskum v oblasti BOZP a pracovných podmienok
Vector by fullvector – www.freepik.com