Bratislava, 31. októbra 2023 – Od 1. novembra do konca roka pracujú ženy na Slovensku v porovnaní s mužmi zadarmo

Ak zohľadníme už odpracované dni v roku 2023, tak od 1. novembra pracujú na Slovensku ženy v porovnaní s mužmi až do konca roka zadarmo. Inými slovami to znamená, že za rok z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy len 83 centov. Ide o symbolický deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov, ktorý sa každý rok mení.

Oproti minulému roku v SR nastalo v tomto porovnaní zhoršenie v neprospech žien, pričom dôvodmi bola jednak pandémia ochorenia COVID-19, keďže ženy boli vo väčšej miere doma alebo stratili prácu, a tiež brzdenie rastu miezd a bonusov zo strany podnikov.

Existencia „ženského eura“ pri odmeňovaní žien na pracovnom trhu je faktickým a varovným ukazovateľom nerovnosti postavenia žien a mužov na pracovnom trhu.

„Pri stanovení dátumu Dňa rovnosti v odmeňovaní vychádzame z posledných údajov Eurostatu, kde bol rodový mzdový rozdiel  v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové hrubé zárobky) v roku 2021 na Slovensku 16,6 % v neprospech žien. Ide o zhoršenie o 0,8 % oproti predchádzajúcemu meraniu.  Priemer EÚ bol 12,73 %, pričom Slovensko bolo piate od konca, ide teda o zhoršenie o päť priečok,“ uvádza analytik a výskumník národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie Andrej Kuruc.

Ak sa pozrieme na priemerné hrubé mesačné mzdy, tak podľa Štatistického úradu SR bol v roku 2022 rozdiel medzi mužmi a ženami v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch vyšší ako v roku 2021, a to až 19 % (ide o nárast o 1,1 %).  

„Ženy zarobili o 311 eur menej (muži v priemere zarábali 1 654 eur a ženy 1 343 eur), čím sa rozdiel v mesačných mzdách v porovnaní s mužmi zvýšil. Situácia v odmeňovaní žien a mužov na Slovensku sa v porovnaní s inými krajinami EÚ zhoršuje. Je to dôsledkom skutočnosti, že štát nevenuje opatreniam, ktoré by znížili rodové nerovnosti, žiadnu pozornosť,“ uzatvára Andrej Kuruc.

Ak chceme dosiahnuť skutočne férové ohodnotenie práce žien v našej spoločnosti, musíme zohľadniť faktory ako tradičné rodové rozdelenie rolí v starostlivosti o členov rodiny, rodovú segregáciu na trhu práce, nedostatok flexibility v pracovnom čase a sklený strop.

K zmierneniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov môže prispieť aj štát opatreniami ako zvýšenie mzdového hodnotenia v sektoroch, v ktorých väčšinou pracujú ženy, ako je vzdelávanie, sociálna pomoc a zdravotníctvo, keďže v týchto sektoroch prevládajú pracovné miesta s nízkou mzdou. Pomôcť môže napríklad aj finančná podpora a opatrenia na vytvorenie dostatočného počtu dostupných miest v jasliach a škôlkach pre deti.

Situácia na trhu práce by sa zlepšila aj zavedením ďalších opatrení na zaistenie transparentnosti miezd vo firmách, napr. prostredníctvom certifikovania rovnakého odmeňovania, ďalej napr. aby štát zverejňoval aktuálny mzdový rozdiel v súlade s navrhovanou smernicou o rovnosti v odmeňovaní Európskej komisie, ako aj zavedením politík na zlepšovanie informovanosti študentov a študentiek o rýchlo rastúcich odvetviach a dobre platených zamestnaniach.

Tieto politiky môžu pomôcť zmierňovať dopady rodových stereotypov pri výbere oblasti štúdia na univerzite a zvyšovať zastúpenie žien vo vede, technológiách, inžinierstve a matematike.

Jedným z faktorom, ktoré udržiavajú nerovnosti medzi mužmi a ženami, je aj neplatená práca žien.  

„Pred 25 rokmi Arlie Hochschild (1989) upriamila pozornosť na tzv. neplatenú „druhú zmenu“, ktorú robia zamestnané ženy doma. Odhadla, že zahrnutím neplatenej práce v domácnosti do celkového rozsahu vykonávanej práce (v dvojpríjmových domácnostiach) ženy v porovnaní s ich manželmi či partnermi pracujú každý týždeň o 15 hodín viac,“ upozorňuje Andrej Kuruc.

Viac sa dozviete v odbornej publikácii, ktorá vznikla ako výstup národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, Analýza ekonomickej hodnoty neplatenej práce vo vzťahu k HDP ako podklad pre vytvorenie nástrojov pre rodovo vyváženú deľbu práce. Môžete si ju bezplatne stiahnuť na webe Toto je rovnosť – kliknite sem.

Viac aktuálnych informácií a zistení z realizovaných výskumov z oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí nájdete na našej stránke https://www.totojerovnost.eu/  

V prípade, že ste zažili alebo zažívate rodovú diskrimináciu či sexuálne obťažovanie, nájdete tu pomoc a poradenský portál.

Kľúčové slová: #DeňRovnostivOdmeňovaní #SmeZaFérovéOdmeňovanie #ŽenskéEuro #TotoJeRovnosť

Kontakt pre médiá:

Ing. Mgr. Andrej Kuruc, analytik/výskumník v oblasti rodovej rovnosti národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, Inštitút pre výskum práce a rodiny, tel. +421 905 992 298, email: andrej.kuruc@ivpr.gov.sk

Mgr. Viera Böttcher, manažérka komunikácie národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, Inštitút pre výskum práce a rodiny, tel. +421 902138962, email: viera.bottcher@ivpr.gov.sk

Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR) – prioritnou náplňou činnosti IVPR je výskumná činnosť. Ide o aplikovaný sociálny výskum v oblasti sociálnej a rodinnej politiky, politík trhu práce a zamestnanosti, rovnosti príležitostí, zamestnaneckých vzťahov a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Výsledky výskumov a analýz sú následne využívané zriaďovateľom pri tvorbe zákonov, koncepcií, stratégií a programov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. IVPR v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia implementoval viacero národných projektov, v rámci ktorých vypracoval pre MPSVR SR Národnú stratégiu zamestnanosti a Národnú rámcovú stratégiu podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe. IVPR plnil a aktuálne plní úlohy MPSVR SR aj v oblasti rodovej rovnosti a prevencie a eliminácie násilia na ženách. Viac informácií o IVPR: https://ivpr.gov.sk/

Národný projekt Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, www.esf.gov.sk.