Vážené kolegyne, kolegovia, návštevníci web stránky IVPR, WHO vydala tlačovú správu a vyhlásenie.
Klimatická kríza je aj krízou zdravia. Upozorňuje na to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci tohtoročného Svetového dňa zdravia, 7. apríla 2022. WHO odhaduje, že environmentálne príčiny ročne pripravia o život 13 miliónov ľudí na svete.
Zmena klímy vplýva na zdravie obyvateľov niekoľkými spôsobmi:
1. Znečistené ovzdušie a jeho vplyv na zdravie ľudí
Nadmerné znečistenie môže mať z hľadiska zdravia nepriaznivé akútne a chronické účinky, najmä u citlivých populačných skupín (deti, seniori, ľudia chronicky chorí na respiračné a srdcovocievne ochorenia).
Z hľadiska akútnych zdravotných účinkov sa znečistené ovzdušie môže prejavovať dráždením očí, hrdla, dýchacích ciest, vyvolaním záchvatov u ľudí chorých na astmu, zvýšenou spotrebou liekov, ale aj zvýšenou hospitalizovanosťou ľudí, chorých na respiračné a srdcovocievne ochorenia. Dráždenie dýchacích ciest spôsobuje silnejšie prekrvenie slizníc horných dýchacích ciest a tým vytváranie priestoru na ich kolonizáciu baktériami a vírusmi, ich následné množenie a vznik infekčných ochorení dýchacích ciest, napr. chrípky.
Z chronických účinkov, pri dlhodobej (viacročnej až celoživotnej) expozícii sa expozícia znečistenému ovzdušiu môže prejaviť zdravotnými ťažkosťami, spojenými so srdcovo-cievnymi a chronickými respiračnými ochoreniami a skrátením strednej dĺžky života.
2. Dominový efekt: klimatická kríza, potraviny a infekčné ochorenia
Zmena klímy má vážne dôsledky, pričom sa zároveň spustí dominový efekt ďalších negatívnych dopadov na ľudskú populáciu a jej životné prostredie.
Klimatická zmena sa prejavuje zmenou zrážok, zvýšením extrémnych výkyvov počasia a nárastom priemernej ročnej teploty. WHO upozorňuje, že tieto faktory ovplyvňujú pretrvávanie a výskyt baktérií, vírusov, parazitov, škodlivých rias, húb a ich prenášačov, ako aj priebeh ochorení, prenášaných potravinami a riziko toxickej kontaminácie.
Extrémne prejavy počasia v spojení so zvýšeným náporom škodcov môžu spôsobovať nárast chemických rezíduí pesticídov a veterinárnych liekov v rastlinných a živočíšnych produktoch. Môže sa tiež zvýšiť riziko kontaminácie potravín ťažkými kovmi a ťažko odbúrateľnými organickými znečisťujúcimi látkami. Negatívne dopady môžu byť poháňané zmenami v pestovaných odrodách plodín, spôsoboch pestovania, v kvalite a zložení pôdy, redistribúcie sedimentov a diaľkovým prenosom látok v atmosfére.
Rizikové faktory a choroby súvisiace s klímou budú podľa WHO patriť k najväčším prispievateľom ku globálnemu zaťaženiu chorobami a úmrtnosťou, súvisiacou s potravinami, vrátane podvýživy, prenosných, neprenosných a hnačkových chorôb a chorôb prenášaných vektormi (napr. komármi, kliešťami, blchami, roztočmi).
Riziko vzniku nových ochorení prenosných zo zvierat na ľudí, zmeny v prežívaní patogénov a zmeny týkajúce sa chorôb, prenášaných vektormi a parazitmi u zvierat, si môžu vyžiadať zvýšené používanie veterinárnych liekov. To môže viesť k zvýšenému obsahu rezíduí veterinárnych liekov v potravinách živočíšneho pôvodu, čo predstavuje akútne a chronické riziká pre ľudské zdravie a tiež nárast odolnosti voči antibiotickej liečbe u ľudských a zvieracích patogénov.
Aplikácia pesticídov a následné rezíduá v potravinách sú pretrvávajúcim problémom, ktorý sa podľa očakávaní WHO stane ešte častejším v dôsledku klimatických zmien, so zmenami v poľnohospodárskych systémoch a v správaní poľnohospodárov so zámerom prispôsobiť sa meniacej sa klíme.
Viac napríklad aj tu:
ÚVZ SR – tlačová správa o Svetovom dni zdravia 2022
Vypracovala: RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., výskum v oblasti BOZP a pracovných podmienok