Kompletnú publikačnú činnosť Eurofound nájdete na webstránke https://www.eurofound.europa.eu/
Rôzne ekonomické a sociálne otrasy za posledné desaťročie a pol – naposledy pandémia COVID-19 – majú pretrvávajúce dôsledky na životnú úroveň a vyhliadky Európanov a niekedy sú tieto výsledky v rôznych vekových skupinách nerovnomerné. Sociálne politiky – napríklad v oblasti sociálnej ochrany a bývania – v niektorých prípadoch zvýhodnili určité vekové skupiny pred ostatnými. Výsledkom kríz a politík je, že rozdiely medzi generáciami sa v dôležitých oblastiach prehĺbili. Tento stručný prehľad politiky skúma niektoré z medzigeneračných sociálnych trendov, ktoré buď pretrvávali, alebo sa značne zmenili za posledné desaťročie a pol, niekedy v rozpore s očakávaniami. Policy Brief pod názvom Intergenerational inequalities: How to close the gaps? čítajte tu.
Nárast práce na diaľku a flexibilnejšie pracovné modely, ktoré pandémia urýchlila, zintenzívnili obavy zo zavedenia životného štýlu „vždy zapnutí“ – neustáleho spojenia zamestnancov s ich pracoviskom, čo ich vedie k tomu, že odpracujú ďalšie a často neplatené hodiny. Jedným z riešení navrhnutých na pomoc pri riešení tohto problému je zavedenie „práva na odpojenie“. Výskumnú správu čítajte tu: Right to disconnect: Implementation and impact at company level
V EÚ je nedodržiavanie zákonom stanovených alebo dojednaných minimálnych miezd v priemere 6,93 % alebo 1,3 % v závislosti od použitých štatistík. Najnižší národný odhad je 0,01 % v Belgicku a najvyšší 11,59 % v Maďarsku. Väčšinou postihuje mladých pracovníkov, tých, ktorí majú zmluvy na dobu určitú alebo čiastočný úväzok, a tých, ktorí pracujú pre malé spoločnosti. Komparatívna správa má tri prílohy.
Psychosociálne riziká predstavujú veľkú výzvu pre zdravie a pohodu pracovníkov v EÚ. Hoci pandémia COVID-19 zintenzívnila niektoré z týchto rizík, zvýšila o nich aj povedomie medzi politikmi. S využitím údajov z Európskeho telefonického prieskumu pracovných podmienok 2021 a vychádzajúc z teoretického modelu, ktorý rozlišuje medzi pracovnými stresormi a pracovnými zdrojmi, táto správa skúma kľúčové psychosociálne riziká na pracovisku a ich vplyv na zdravie. Výskumnú správu čítajte tu: Psychosocial risks to workers’ well-being: Lessons from the COVID-19 pandemic
Jedným z hlavných strategických cieľov EÚ je zabezpečiť, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom s čistými nulovými emisiami skleníkových plynov do roku 2050. Na dosiahnutie tohto cieľa prijali tvorcovia politík EÚ v roku 2021 balík politík Fit for 55, ktorý obsahoval ambicióznejšie prechodné ciele dekarbonizácie zamerané na dosiahnutie cieľa zníženia emisií o 55 % do roku 2030. V tejto správe poskytujeme projekcie z globálneho makroekonomického modelu, ako môže tento komplexný balík politík ovplyvniť sektorovú a profesijnú štruktúru zamestnanosti v EÚ do roku 2030, a dopady v rôznych regiónoch a krajinách. Výskumnú správu čítajte tu: Fit for 55 climate package: Impact on EU employment by 2030
Najdôležitejšie zmeny v regulácii pracovného času v Európe v rokoch 2021 a 2022 súviseli s transpozíciou dvoch európskych smerníc: Smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a Smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach. V mnohých členských štátoch EÚ sa čoraz viac diskutuje o skrátení pracovného času a konkrétnejšie o štvordňovom pracovnom týždni. Výskumnú správu čítajte tu: Working time in 2021–2022
Eurofound Paper na tému: Pracovný život vysídlených ľudí z Ukrajiny: Prvý pohľad na ich situáciu v zamestnaní, národné politiky a pracovné podmienky
Rozdiely v životných podmienkach medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; správa dokumentuje rozdiely medzi vidiekom a mestom v sociálnych, politických, kultúrnych a ekonomických výsledkoch. Tieto rozdiely môžu predstavovať vážnu hrozbu pre sociálnu súdržnosť v Európe.
Európska záruka pre deti bola zriadená v roku 2021 s cieľom zabezpečiť, aby deti v núdzi mali prístup k súboru kľúčových služieb. Tento stručný Policy Brief analyzuje trendy a rozdiely v prístupe detí k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, výžive a bývaniu.
Automatizačné a digitalizačné technológie vrátane umelej inteligencie sa rýchlo vyvíjajú a sú čoraz výkonnejšie a všadeprítomnejšie. Celý rozsah ich účinkov na pracovisku sa ešte len ukáže. Je však dôležité nielen skúmať etické dôsledky digitálnych technológií a účinky takýchto technológií na pracovné podmienky hneď, ako sa objavia, ale tiež predvídať akékoľvek nezamýšľané účinky, ktoré vyvolávajú nové etické výzvy. Táto správa pomocou rôznych výskumných metód a vychádzajúc z predchádzajúceho výskumu o digitálnom pracovisku skúma mnohé dôsledky digitálnych technológií na pracovisku, pričom sa zameriava na základné práva a etické princípy, ktoré sú najviac v stávke, a na oblasti pracovných podmienok, ktoré sú najpravdepodobnejšie postihnutých. Výskumnú správu čítajte tu: Ethical digitalisation at work: From theory to practice
Správa pod názvom Sociálne dôsledky nestability trhu práce skúma sociálne skupiny, ktorých účasť na trhu práce môže byť nestabilná a ktoré majú s najväčšou pravdepodobnosťou neštandardné pracovné podmienky, a dôsledky takýchto opatrení a neistoty zamestnania na blahobyt pracovníkov, sociálne vylúčenie a dôveru, vnímanie spravodlivosti a politickej participácie.
Správa Sociálne služby v Európe: adaptácia na novú realitu sa zaoberá vplyvom krízy COVID-19 na sociálne služby v EÚ. Aj keď pandémia negatívne ovplyvnila sociálne služby, poskytla lekcie, ako ich prispôsobiť novým výzvam a sociálnym rizikám. Jedným z ponaučení je napríklad to, že by sa mali vypracovať politiky na lepšie využitie digitalizácie v sektore, na zlepšenie prístupu k novým technológiám a odbornej príprave pre pracovníkov aj cieľové skupiny služieb. A čo je najdôležitejšie, sú potrebné jasné pohotovostné plány a finančné prostriedky na prispôsobenie sa v čase krízy.
Eurofound Paper na tému: Trendy zamestnanosti podľa veku a pohlavia v EÚ po pandémii COVID-19
Ročenka Minimálne mzdy v roku 2023 bola pripravená v kontexte bezprecedentnej inflácie v celej Európe. Hoci to v mnohých krajinách viedlo k výraznému zvýšeniu nominálnych miezd, v mnohých prípadoch to nestačilo na udržanie kúpnej sily pracovníkov.
Prechod EÚ na klimaticky neutrálne hospodárstvo si nevyžaduje nič iné ako čistú priemyselnú revolúciu. Táto správa skúma potenciálne sociálno-ekonomické dôsledky takejto zásadnej zmeny pre rôzne európske regióny a skupiny obyvateľstva na základe prognostického prístupu. Správu pod názvom Prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo: Skúmanie sociálno-ekonomických vplyvov čítajte tu: The transition to a climate-neutral economy: Exploring the socioeconomic impacts
V reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine EÚ aktivovala smernicu o dočasnej ochrane (TPD) pre ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny, čo im umožnilo usadiť sa v EÚ a získať prístup k základným verejným službám a na trh práce. Do jari 2023 využilo TPD alebo podobné vnútroštátne systémy ochrany v EÚ viac ako 4,5 milióna ľudí. V roku 2022 uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva online prieskum medzi ľuďmi vysídlenými z Ukrajiny. Nadácia Eurofound analyzovala výsledky prieskumu o ich skúsenostiach pri hľadaní zamestnania. Tento dokument poukazuje na hlavné bariéry, s ktorými sa vysídlení ľudia stretávali, a navrhuje spôsoby, ako uľahčiť ich začlenenie.
Unaffordable and inadequate housing in Europe (Nedostupné bývanie vzbudzuje v EÚ veľké obavy. Vedie k bezdomovectvu, bytovej neistote, finančnej záťaži a nevyhovujúcemu bývaniu. Taktiež bráni mladým ľuďom opustiť svoj rodinný domov)
Hybrid work in Europe: Concept and practice (O hybridnej práci – keď sa práca vykonáva z dvoch miest – na zvyčajnom pracovisku a z domu)
Policy brief: Gender differences in motivation to engage in platform work (Zatiaľ čo štandardné zamestnanie zostáva normou, platformy rozširujú svoj dosah a diverzifikujú sa do nových obchodných modelov)
Developments in working life 2022 (Správy jednotlivých krajín o vývoji pracovného života v každom z 27 členských štátov EÚ a Nórsku v roku 2022 na základe národných výskumov a výsledkov prieskumov)
Living and working in Europe 2022 (Zdokumentovanie vplyv rastúcich životných nákladov a ďalšieho vývoja vyplývajúceho z vojny na ekonomickú a psychickú pohodu Európanov)
Slovakia: Developments in working life 2022 (riešiteľský tím korešpondentov Eurofound za Slovensko – Rastislav Bednárik, Ľudovít Czíria, Miroslava Kordošová, Daniela Kešelová a Zuzana Turkovič)
Impact of climate change and climate policies on living conditions, working conditions, employment and social dialogue: A conceptual framework (Vplyv klimatických zmien a klimatických politík na životné podmienky, pracovné podmienky, zamestnanosť a sociálny dialóg: Koncepčný rámec)
How to prevent a housing crisis (Ako predísť kríze bývania – blog)
No one left behind? Gender segregation in the workplace sees women losing out (Rodová segregácia na trhu práce – rodová rovnosť – tradičné rodové roly pretrvávajú – blog)
EU convergence: Geographical dimension, impact of COVID-19 and the role of policy (Konvergencia EÚ: geografický rozmer, vplyv COVID-19 a úloha politiky – správa)
Eurofound Talks: The work-life challenges of women and men (Špeciálna epizóda podcastu Eurofound Talks – Zosúlaďovanie pracovného a rodinného života – výzvy pre ženy a mužov)
Violence in the workplace: Women and frontline workers face higher risks (Násilie na pracovisku – ženy a pracovníci v prvej línii čelia vyššiemu riziku – blog)
Measures to lessen the impact of the inflation and energy crisis on citizens (Opatrenia na zmiernenie dôsledkov inflácie a energetickej krízy na občanov)
Economic and social inequalities in Europe in the aftermath of the COVID-19 pandemic (Hospodárske a sociálne nerovnosti v Európe v dôsledku pandémie COVID-19)
Job quality is pivotal in addressing today’s workplace and societal challenges (Kvalita práce je kľúčová pri riešení súčasných pracovných a spoločenských výziev – blog)