Počas  dekády medzi rokmi 2009-2019, kedy sme sa na Slovensku pripravovali na to, že sa začne vykonávať hodnotenie podmienok kvality sociálnych služieb, som sa u poskytovateľov neraz stretávala s názorom, že kvalita je niečo, čo možno považovať v sociálnych službách za „nadstavbu“. Teda niečo, čo si vyžaduje čas, peniaze a ľudí navyše. Niečo, na čo možno myslieť až vtedy, keď majú ľudia v sociálnych službách zabezpečené bazálne istoty pre život – „teplo – jedlo – čistotu“, prípadne základnú opateru, ak je to potrebné. Poskytovatelia často pomenovávali aj dôvody, pre ktoré nie sú vždy schopní túto nadstavbu ponúkať. Prevažne sa zmieňovalo výrazné podfinancovanie ich činnosti, najmä v prípade neverejných poskytovateľov sociálnych služieb; uvádzali sa aj neúčelové budovy, v ktorých sa poskytujú sociálne služby a ktoré limitujú ich snahy poskytovať sociálne služby novým a pokrokovým spôsobom. V ostatnom období sa často skloňuje kritický nedostatok odborného personálu v sociálnych službách, osobitne opatrovateľsko – ošetrovateľského. Zrejme aj pre toto všetko takmer pätina poskytovateľov, ktorí sa zapojili  začiatkom roka 2019 do nášho prieskumu, uviedla, že sa ešte nezačali systematicky venovať otázkam kvality sociálnych služieb podľa požiadaviek, ktoré na nich kladie zákon o sociálnych službách. Ďalšia takmer štvrtina poskytovateľov priznala, že s procesom len začínajú, nakoľko čakali na podrobnejšiu metodiku, ako to robiť (bližšie pozri Repková, 2019).

Ak by sme pokračovali logikou „kvality ako nadstavby“ pre obdobie dobrých časov, resp. logikou práva na jej odklad, keď k tomu existujú nejaké objektívne prekážky, tak by sme v tieto dni, kedy prakticky všetci trpíme existenciálnou neistotou spájanou (aj) s koronavírusovou pandémiou, museli záujem o otázky kvality sociálnych služieb odložiť niekam bokom „na neurčito“. Pripúšťam, že niekomu sa môže javiť odborný záujem o to, ako sa v tieto výnimočné dni darí poskytovateľom sociálnych služieb plniť svoje záväzky na úseku kvality, priam ako rúhanie. Napriek tomu riskujem a nastoľujem túto otázku, nakoľko si myslím, že práve teraz získavame jedinečnú príležitosť, aby sme pochopili, čo kvalita v sociálnych službách v skutočnosti znamená a ako prirodzené môžu byť zdroje, cez ktoré môžeme kvalitu do sociálnych služieb implementovať, resp. ju v sociálnych službách objavovať a hodnotiť. K takejto úvahe ma posmeľuje viacero vecí a okolností. Prvou je dlhoročné odborné angažovanie sa Inštitútu pre výskum práce a rodiny v problematike kvality sociálnych služieb. Od roku 2015 sme sa gestorsky zúčastňovali na všetkých prípravných odborných prácach zameraných na podporu poskytovateľov k implementácii kvality do svojej praxe, rovnako na príprave budúcich odborníkov a odborníčok na výkon hodnotenia podmienok kvality podľa požiadaviek zákona o sociálnych službách. Pomáhali sme pre Slovensko dizajnovať projektovú iniciatívu k podpore zavádzania systému kvality do sociálnych služieb a napokon ju aj začať realizovať v podobe národného projektu „Kvalita sociálnych služieb“ realizovaného Implementačnou agentúrou MPSVR SR.

Pohnútkou k otvoreniu tejto otázky je aj intenzívne poznanie, ako sa v súvislosti s výnimočnou situáciou začali prirodzene mobilizovať zdroje svojpomoci či susedské a komunitné zdroje vzájomnej sociálnej výmeny. Ľudia bez osobitného poverenia zákonom či nariadením nejakej autority začali vyrábať a distribuovať do najbližšieho okolia podomácky vyrobené ochranné rúška či dezinfekčné prostriedky; zraniteľným skupinám ľudí ponúkajú susedia, obecné či miestne úrady zabezpečenie nákupov, obstaranie predpísaných liekov či venčenie domácich zvierat. Hľadajú sa alternatívne formy uspokojovania duchovných potrieb veriacich (on-line bohoslužby do domácností) či využívanie nových komunikačných technológií pre udržiavania kontaktov s najbližšími, s ktorými sa nemôžeme z preventívnych dôvodov stretávať osobne. Novými cestami a prostriedkami sa mobilizujú existujúce a hľadajú nové, možno doposiaľ neobjavené, zdroje k zachovaniu kontinuity a integrity života ľudí, ktoré významne súvisia s prežívaním jeho kvality.

Ako sa záujem o podporu kontinuity a integrity života ľudí premieta do súčasných reálií sociálnych služieb? Ovplyvňuje nová situácia to, ako poskytovatelia vnímajú problematiku kvality sociálnych služieb a ako pristupujú k svojim záväzkom v tejto oblasti? S čím poskytovatelia aktuálne zápasia a ako sa s novými výzvami vysporiadavajú? Aké zdroje využívajú k tomu, aby v rámci svojich služieb sprostredkovávali jednotlivcom, rodinám, skupinám či celým komunitám základné životné istoty (jedlo, teplo, hygienu, opateru, keď ju potrebujú)? Zároveň, majú čas, energiu a zdroje myslieť na to, ako naďalej sprostredkovávať ľuďom príležitosti na zabezpečenie kontinuity a uchovávanie pocitu integrity v ich živote? Napríklad, že sa môžu kontaktovať so svojimi blízkymi či inými ľuďmi, ktorí sú pre nich dôležití; že nestrácajú príležitosti venovať sa tomu, čo ich baví alebo sa ďalej rozvíjať; že sa im ponúkajú možnosti byť užitočnými pre iných, ktorí sú ohrození? Hľadajú poskytovatelia pre toto všetko iné formy naplnenia, keď tie tradičné v nových podmienkach nefungujú? S kým spolupracujú manažmenty poskytovateľov a čo robia pre to, aby ponúkali atmosféru bezpečia, zmyslu a nádeje nielen pre tých, ktorí užívajú ich služby či pre ich blízkych, ale aj svojmu personálu? Akú dobrú prax zameranú na zvládanie výnimočnej situácie by chceli poskytovatelia zdieľať s inými poskytovateľmi a verejnosťou, či naopak, čo by sa chceli dozvedieť od iných?

Ak chceme vedieť, ako kvalitné sociálne služby sa ľuďom v súčasných podmienkach poskytujú, pýtajme sa ich aktérov na tieto „neobyčajne obyčajné“ veci. Keďže možnosti priamej komunikácie súk tomu dočasne limitované, Inštitút pre výskum práce a rodiny využíva aj túto formu vťahovania do komunikácie všetkých, ktorí sa chcú podeliť so svojou skúsenosťou. Ak ste zriaďovateľ, poskytovateľ, prijímateľ/prijímateľka sociálnej služby, rodinný príslušník či ktokoľvek inak zainteresovaný, zaujíma nás čokoľvek, čo by ste chceli zdieľať k problematike kvality sociálnych služieb v aktuálnych podmienkach. Ponúkame Vám možnosť krátko sprostredkovať svoje názory, postrehy, skúsenosti, dobrú či inú prax k zabezpečeniu kvalitnej sociálnej služby na adrese: kvetoslava.repkova@ivpr.gov.sk. Po určitej dobe Vaše príspevky zosumarizujeme a sprostredkujeme cez toto webové sídlo. Veríme, že aj touto cestou spoločne časom dospejeme k poznaniu, že kvalita sociálnych služieb nie je norma len pre dobré a štedré časy. Že je to imperatív pre čokoľvek, čo sa v sociálnych službách robí a čo za každých okolností, aj takých mimoriadnych, ako sú tie súčasné, sa pre lepšiu každodennosť ľudí ponúka. Všetkým, ktorí ste v sociálnych službách pri tom, patrí naša veľká vďaka!