| Odporúčanie SZO:
Zdravotnícky personál sa má pýtať na možné násilie zo strany intímneho partnera, pokiaľ z povahy zrazení alebo iných okolností vyplýva podozrenie, že žena je vystavená partnerskému násiliu. |
Opakované ošetrovanie zranení, ako aj prvé ošetrenie, ktoré sa nedá označiť ako úraz, by vás malo upozorniť na možnosť domáceho násilia.
Násilie však nemusí mať len podobu zranenia alebo fyzickej bolesti. Podľa zahraničných štúdií násilnícki partneri môžu zabrániť ženám navštíviť lekára alebo im brániť v prístupe k liekom alebo antikoncepcii. U žien, ktoré zažili násilie od partnera, bola totiž vyššia pravdepodobnosť, že sa nakazili vírusom HIV alebo inými pohlavne prenosnými chorobami, či sa pokúsili o samovraždu. Týrané ženy mali zvýšenú hladinu stresu, ktorá viedla k množstvu zdravotných problémov vrátane cukrovky, ochorení srdca či k poruchám trávenia; majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že upadnú do depresie. Ženy potrebujú pomoc, aj keď neuvádzajú pravý dôvod svojich zranení či psychosomatických ťažkostí.
⇒ Ak vašu pomoc vyhľadajú ženy, ktoré majú „nešpecifické“ zdravotné problémy, pamätajte na to, že môže ísť aj o maskované prejavy prežívaného násilia. Môžete sa tým vyhnúť predpisovaniu trankvilizérov, analgetík, antidepresív či tabletiek „na spanie“, ktoré len potláčajú symptómy. Takéto potláčanie zahaľuje pravú podstatu ťažkostí, až kým nie je neskoro.
Príklady klinických stavov spojených s domácim násilím uvádza SZO nasledovne:
Behaviorálne príznaky: