Základným cieľom  prevencie je predchádzať, obmedziť a minimalizovať situácie prispievajúce k vzniku domáceho násilia. Pri prevencii sa vychádza zo štandardných postupov ustanovených na základe medzinárodných dohovorov, najmä Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boja proti nemu (Istanbulský dohovor).

Sekundárna prevencia prispieva k včasnému rozpoznaniu a zastaveniu násilia a zameriava sa pomocou cielených aktivít na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín a konkrétnu pomoc obetiam. Systém zdravotníckej pomoci zohráva v oblasti sekundárnej prevencie jednu z rozhodujúcich úloh. Sekundárna prevencia ma zabrániť aj vzniku alebo prehlbovaniu ďalších problémov, prameniacich z násilia, ako porúch sociálneho a psychického vývinu  či zdravotných problémov.

Terciárna prevencia je pokus zabrániť opakovaniu násilia alebo mierniť následky násilia, ktoré bolo spáchané. Zároveň má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutého a zabrániť jeho recidíve. Spravidla býva realizovaná zdravotníckymi alebo sociálnymi inštitúciami hlavne formou sociálno-intervenčných programov s páchateľmi násilia.

Programy preventívnej intervencie a liečby sú vyvinuté s cieľom pomôcť páchateľom zmeniť svoje postoje a správanie, aby sa zabránilo ďalšiemu páchaniu  domáceho násilia a sexuálneho násilia. Programy by mali nabádať páchateľov, aby prevzali zodpovednosť za svoje činy a skúmať ich postoje a názory na ženy. Sociálno-intervenčné programy obsahujúce prvky špeciálno-pedagogických, psychologických, liečebných a terapeutických činností, ktoré môžu uplatňovať len osoby s príslušnou odbornou kvalifikáciou. Tento typ intervencie si vyžaduje kvalifikovaných a vyškolených sprostredkovateľov. Okrem školenia v oblasti  psychológie a špecifík domáceho násilia je potrebné, aby disponovali potrebnými kultúrnymi a jazykovými zručnosťami, ktoré im umožnia pracovať s rôznymi ľuďmi, ktorí sa zúčastňujú týchto programov. V dôsledku toho musia byť prednostne vzaté do úvahy potreby a bezpečnosť obetí vrátane ich ľudských práv.

Cieľom sociálno-intervenčného programu pre páchateľov násilia na ženách je eliminovať fyzické, sexuálne a emocionálne zneužívanie a násilie. V strede záujmu je bezpečnosť obete, jej záujem a jej prospech. Pozornosť nie je zameraná na psychopatológiu jednotlivcov, ale na učenie sa, ako si vybrať a rozvíjať nenásilné správanie, emócie a postoje.