Počas vyšetrenia ženy (alebo jej dieťaťa) môže vzniknúť podozrenie, že žena zažíva domáce násilie, aj keď sama o tejto téme nehovorí. Život v násilnom vzťahu býva často spojený s dlhoročným mlčaním a zatajovaním. Ak sa ženy konečne rozhodnú prelomiť mlčanie a hovoriť o prežitom násilí, znamená to prvý krok k možnej zmene situácie. Skutočné obete domáceho násilia väčšinou v rozprávaní minimalizujú to, čo sa u nich doma deje. Realita býva omnoho horšia.

• Verte obeti, keď vám hovorí, že ju blízka osoba týra a inak ubližuje a dajte jej to jasne najavo. Pokiaľ poznáte jej partnera, uvedomte si, že útočník sa často chová na verejnosti inak ako v súkromí.
• Počúvajte pozorne, čo vám žena hovorí. Pokiaľ zvolíte aktívnu formu rozhovoru, vyhnite sa súdom a dávaniu rád. Povedzte jej, že to, že je týraná, nie je jej chyba. Utvrďte ju v tom, že týranie je problémom partnera a on je tiež za týranie zodpovedný. Zdržte sa však jeho hanenia či nadávania na neho.
• Berte jej obavy vážne. Pokiaľ sa obávate o jej bezpečnosť, dajte jej to bez akýchkoľvek súdov najavo. Ponúknite pomoc. Pokiaľ  vás žena požiada o niečo, čoho ste schopný a zároveň ochotný, urobte to. Pokiaľ to neviete alebo nechcete urobiť, povedzte jej to a zároveň pomôžte nájsť iný spôsob prístupu k požadovanej pomoci.
• Prijímajte jej pocity; je bežné, že týrané ženy majú protichodné pocity – lásku a strach, pocit viny a nenávisť, nádej a smútok. Dajte jej najavo, že jej pocity sú normálne a odôvodnené.
• Pamätajte, že každé rozhodnutie týranej ženy je spojené s určitým rizikom. Pokiaľ chcete byť skutočne nápomocný, buďte trpezlivý a rešpektujte rozhodnutie ženy, aj keď s ním nesúhlasíte.
• Poskytnite žene kontakty na poradenské centrá, azylové domy, pomocné zariadenia  pre týrané ženy.

Následky násilia na zdraví bývajú mnohoraké a samotné ženy ich veľmi často podceňujú. Mnoho týraných žien potrebuje lekárske ošetrenie kvôli fyzickým zraneniam, alebo preto, že už násilie psychicky nezvládnu bez lekárskej podpory.

Keď sa žena postihnutá násilím napokon odhodlá hovoriť o svojom probléme, otvárajú sa možnosti pre zmenu. Zmeny však môžu prebiehať veľmi pomaly a nemusia byť pre vás hneď viditeľné. Pokiaľ nemáte k dispozícii dostatok času, alebo ak sa vám nedarí spoločne vytvoriť dostatočne dôverný vzťah, mali by ste pacientke odporučiť, aby sa obrátila na inú kolegyňu či iného kolegu alebo na zariadenia poskytujúce pomoc ženám.

Rozprávajte sa v pracovnom kolektíve, ak to je možné, o problémoch spojených s pomocou a o frustrácii, ktorá sa vynára, keď žena postihnutá násilím neprijme vašu pomoc. Hľadajte podporu u svojich kolegýň a kolegov.

Vždy dbajte pritom na bezpečnosť a ochranu ženy, vyhýbajte sa akémukoľvek vyjednávaniu, mediácii a pod.

⇒ V prípade, že pacientka vôbec nechce o týchto veciach hovoriť, nemali by ste naliehať. Dali ste jej najavo, že sa na vás môže obrátiť. Aj ženy, ktoré sa sprvu javili ako neprístupné, si neskôr spomenú na informácie, ktoré ste im dali.