Pandémia koronavírusu a ochorenie COVID 19 postavili mnohých zamestnávateľov a podnikateľov pred otázku: Povoliť, či nepovoliť prácu z domu?
V stávke sú životy a zdravie zamestnancov, ale aj kybernetická bezpečnosť firiem. S rastúcimi obmedzeniami pracovného a spoločenského života čoraz viac firiem a úradov umožnilo a umožňuje prácu z domu. Mnohé firmy a úrady však neboli na tento model vzdialeného fungovania pripravení, ani technicky, ani materiálne, ani personálne. Koronavírus podnietil najrozsiahlejší experiment s home officom v histórii. Prináša to cenné poznatky manažérom, sociológom, psychológom, urbanistom či personalistom. Niektorí už teraz hovoria o prevratných dopadoch. „V konkurenčnej výhode sú firmy, ktorých agenda sa dá preniesť do režimu home office, už dávnejšie majú technologicky, personálne aj procedurálne podchytený inštitút práce z domu a k tomu disponujú skúsenosťami s jej praktikovaním. V prípade mimoriadnych okolností teda majú na čom stavať,“ konštatuje Miroslav Garaj, Country Manager personálnej agentúry Grafton Slovakia.
Podľa Eurostatu pracuje prevažne z domu 3,6 % Slovákov a aspoň niekedy 5,4 %, zatiaľ čo zostávajúcich takmer 91 % zamestnaných vôbec nemá takúto možnosť.
Práca z domu, tzv. home office (slangový pojem) či domácka práca sú všetko pojmy, ktoré predstavujú špecifický druh vykonávania práce, ktorá nie je viazaná na pracovisko zamestnávateľa, ale na iné dohodnuté miesto práce, najčastejšie bydlisko (domácnosť) zamestnanca, a to po celý čas pracovnej doby.
Zákonník práce (zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení, ďalej „Zákonník práce“) vymedzuje len pojem domácka práca, pojem home office nedefinuje. V praxi je však možné stretnúť sa aj s prípadmi, keď zamestnanec vykonáva prácu z domu, ale napriek tomu nejde o domácku prácu. Zákonník práce jednoznačne uvádza, čo sa nepovažuje za domácku prácu. Je to práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním, a to doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. V takom prípade už hovoríme o príležitostnej práci z domu.
Ide o prácu z domu, ktorá, na rozdiel od domáckej práce, nie je pravidelná. Zamestnanec ju vykonáva z domu iba:
a to buď so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním. Zamestnávateľ teda nemôže zamestnancovi jednostranne nariadiť (vnútiť) home office, ale potrebné, aby sa na ňom s daným zamestnancom dohodli. Práve tá prichádza do úvahy ako preventívne opatrenie zamestnávateľa v súvislosti s novým koronavírusom.
Samozrejme, takýto spôsob práce je možné dohodnúť len pri niektorých povolaniach, najmä tých, ktoré si nevyžadujú prítomnosť zamestnanca na pracovisku (napr. pri kancelárskych a administratívnych profesiách – novinár, účtovník, pedagóg, výskumník, personalista, poisťovák a pod.).
Zákonník práce (§ 52) definuje domácku prácu ako pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, a to doma alebo na inom dohodnutom mieste. Domácka práca teda predstavuje prácu z domu, ktorá má pravidelný charakter a stálu povahu, t. j. ide o tzv. trvalý home office. Ako miesto výkonu tejto práce je v pracovnej zmluve uvedená vlastná domácnosť (bydlisko) zamestnanca alebo akékoľvek iné dohodnuté miesto (tým sa má na mysli miesto iné než pracovisko.
Práca v režime „home office“/homework, práca z domu, sa riadi pravidlami dohodnutými medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa. Ak táto možnosť nie je vopred dohodnutá, nariadenie práce doma nie je jednostranne možné. Ide totiž o zmenu dohodnutých pracovných podmienok v časti týkajúcej sa miesta výkonu práce. Pravidlá práce priamo doma vo svojom byte alebo na inom dohodnutom mieste upravuje § 52 ods. 1 Zákonníka práce. Je na zamestnávateľovi, či takúto možnosť práce umožní.
Neexistuje jednotné pravidlo na vykonávanie prác z domu. Podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce sa môže zamestnávateľ so zamestnancom iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť, že bude vykonávať prácu z domu alebo na inom ako zvyčajnom mieste za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Zákonník práce nestanovuje takéto pravidlá, pravidlá si určujú zamestnávatelia. Ako jedno z preventívnych opatrení v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na home office. Zamestnávateľ však nemá právo zamestnancovi nariadiť, aby pracoval z domu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 52 ods. 5 Zákonníka práce iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť na výkone práce z domu.
Na to musia byť splnené nasledovné požiadavky:
Práca z domu je za takýchto okolností možná iba po dohode so zamestnancom. Môže nastať aj situácia, keď zamestnanec odmietne pracovať z domu alebo práca z domu v určitých profesiách nepripadá do úvahy. Je na zvážení zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku. Táto možnosť sa však dostáva do rozporu so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa ochraňovať zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku.
Je však dôležité, či je práca doma možná a tiež to, o aký druh práce ide. Môže napríklad ísť o dôležité činnosti, ktoré sa musia zabezpečovať na mieste. Podstatné je tiež to, či zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, či pracuje v open space, v kancelárii, s veľa osobami či sám. Podľa § 47 ods. 3 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb. Zamestnávateľ by si navyše mal uvedomiť, že jeho povinnosťou je zabezpečovať prevenciu a bezpečnosť na pracovisku. Ak to nerobí, porušuje zákon. Konkrétne ide o § 147 ods. 1 Zákonníka práce.
Počas pandémie koronavírusu platia v Zákonníku práce nové doplnené osobitné ustanovenia týkajúce sa práce z domu:
OSOBITNÉ USTANOVENIA V ČASE MIMORIADNEJ SITUÁCIE, NÚDZOVÉHO STAVU ALEBO VÝNIMOČNÉHO STAVU
§ 250b
Ods. 2
Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
a) zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
V tejto mimoriadnej situácii v spojení s pandémiou koronavírusu sa odporúča, aby kontrolná činnosť zo strany zamestnávateľa v oblasti BOZP na mieste výkonu práce zamestnanca bola zameraná len na prevenciu ochrany života a zdravia zamestnancov a za dodržania odporúčaných a nariadených opatrení. Je nepochybné, že pri home office nemá zamestnávateľ možnosť uplatňovať kontrolné nástroje, ktoré zvyčajne uplatňuje voči zamestnancom na pracovisku. Napriek tomu by mal aspoň čiastočne dohliadať nad prácou zamestnanca z domu. Vhodným riešením je napríklad zasielanie denného výkazu zo strany zamestnanca do konkrétnej hodiny určenej zamestnávateľom. Zamestnávateľ musí pristupovať k pracovníkom na diaľku s dôverou, že skutočne odvedú kvalitnú a včasnú prácu, hoci nie sú priamo na pracovisku. Podobne ako u ostatných zamestnancov, aj tu by mala existovať dobrá merateľnosť vykonanej práce, ktorá slúži tak zamestnávateľovi pre hodnotenie finančnej i celkovej výhodnosti práce na diaľku, ako aj samotnému pracovníkovi pre prípadné upravenie návykov.
Aj keď zamestnanec pracuje z domu, zamestnávateľ má ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) rovnaké povinnosti ako voči zamestnancom pracujúcim na pracovisku. To znamená, že zamestnávateľ je povinný dodržiavať BOZP aj pri home office, teda nesie zodpovednosť za dodržiavanie týchto pravidiel.
Pri dočasnej práci formou „home office“ z dohodnutého miesta zamestnávateľ nie je zodpovedný za rozvrhnutie a stav pracoviska zamestnanca, teda nie je povinný zabezpečiť splnenie ergonomických požiadaviek na pracovisko napr. zakúpením vhodných pracovných stolov, stoličiek, a pod. pre tento účel.
Na zamestnanca sa pri home office hľadí, akoby bol v práci a akýkoľvek úraz, ku ktorému dôjde pri výkone práce z domu, môže byť považovaný za pracovný úraz.
V zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.
Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Ak vyhodnotí existujúce riziko, je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia (napríklad zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť dohodnúť sa na práci z domu). Za určitých okolností možno vyhodnotiť neumožnenie home office ako prekážku na strane zamestnávateľa, avšak situáciu treba posudzovať individuálne a nedá sa zovšeobecniť.
Zamestnávateľ je povinný vytvoriť zamestnancovi vhodné podmienky na výkon práce, je povinný najmä:
– zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,
– zabezpečiť, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,
– informovať zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení,
– prijať opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami, napriek skutočnosti, že zamestnanec vykonáva prácu mimo pracoviska zamestnávateľa, zamestnávateľ je zodpovedný za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Pri práci prostredníctvom výpočtovej techniky je zamestnávateľ z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci povinný najmä:
Zamestnávateľ by sa mal riadiť vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa oznamuje vydanie rozhodnutia o nariadení opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. sa všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy a Usmernením hlavného hygienika Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 (šiesta aktualizácia). Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že cieľom opatrenia je ochrana zdravia ľudí a predchádzanie úmrtiam.
Zákonník práce (§ 152 ods. 2) ustanovuje, že nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce, ak mu nezabezpečí jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja alebo ak by bolo zabezpečenie stravovania jedlom bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce (§ 152 ods. 7).
To znamená, že zamestnanec pracujúci z domu má, za splnenia podmienky odpracovania viac ako štyroch hodín, nárok na stravné. Zamestnávateľ je preto pri home office povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie (stravné lístky či stravovaciu kartu), ak mu stravovanie nezabezpečí inak.
V prípade, že sa zamestnanec pracujúci z domu stane dočasne práceneschopným, má rovnako ako ostatní zamestnanci nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní a od jedenásteho dňa má nárok na nemocenské.
Pokiaľ ide o mzdu zamestnanca vykonávajúceho prácu z domu, tak sa na neho vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnancovi pri práci z domu patrí jeho bežná odmena za prácu, t. j. jeho klasická mzda, ktorú by dostal, aj keby prácu vykonával na pracovisku. Aj pri práci z domu platí, že zamestnávateľ musí oznámiť čerpanie dovolenky zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Táto lehota môže byť výnimočne skrátená iba so súhlasom zamestnanca.Čerpanie dovolenky zo dňa na deň je preto možné len na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca.
Home office sa počas epidémie koronavírusu stal dôležitým nástrojom na ochranu zamestnancov pred nákazou a súčasne významnou metódou na zachovanie prevádzky firiem, aj keď v obmedzenom režime. Pre home office platia tieto podmienky:
1. Zákon NR SR č.311/2001 Z.z. Zákonník práce (aktualizácia od 4.4.2020) č.66/2020
2. Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami v platnom znení
3. Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov
4. Kordošová, M.: Telepráca a bezpečnosť práce. Bezpečnosť práce č. 6, 2010, Bratislava
5. Kordošová, M.: Telework in an enlarged European Union, Final questionaire, Dublin, 2006