Bratislava, 18. január 2022 – Viac ako polovica vysokoškolských študentov a študentiek si myslí, že by vedenie ich školy malo prijať adekvátne opatrenia na predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu. Približne polovica si tiež myslí, že by vyučujúci nemali mať romantické vzťahy so študentkami a študentmi.

Národný projekt Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie publikoval záverečnú správu z reprezentatívneho výskumu sexuálneho obťažovania na slovenských vysokých školách. Výskum prináša nové informácie o tom, čo si o sexuálnom obťažovaní v slovenskom akademickom prostredí myslia študentky a študenti.  Zodpovednosť je pri tom na strane vysokých škôl, tvrdí výskumníčka národného projektu, Veronika Valkovičová: „Antidiskriminačný zákon zakazuje sexuálne obťažovanie ako prejav neférového a nerovnakého zaobchádzania. Zákon zároveň inštitúciám, akými sú aj vysoké školy, ukladá povinnosť prevencie a aktívneho riešenia problému priamo tam, kde vznikol.“

Školy by mali byť v tejto téme proaktívne a vytvárať nástroje prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania. Skúsenosť študentiek a študentov je však podľa výsledkov výskumu iná.

Len jedna tretina zo všetkých študentiek a študentov, ktorí zažili nejaký prejav obťažujúceho správania sa s touto skúsenosťou niekomu zdôverila. Najčastejšie o svojich skúsenostiach hovoria s rovesníkmi, intímnymi partnerkami/partnermi alebo členmi rodiny. Oporu tak nachádzajú u svojich najbližších, vedeniu školy sa zdôverujú veľmi zriedkavo, ich skúsenosti tak zostávajú na úrovni súkromného problému alebo sú „verejným tajomstvom“, ktoré sa šíri v kolektíve.

Najzásadnejším zistením je, že len v 1 % prípadov sa na škole začalo aj nejaké formálne konanie proti páchateľom obťažovania. Táto informácia však nie je prekvapením, ak zohľadníme, že študenti a študentky informujú o svojich skúsenostiach s obťažovaním vedúce zamestnankyne a zamestnancov len veľmi zriedkavo. Zároveň platí, že je pravdepodobnejšie, že sa študentka alebo študent obráti na vedenie, ak zažije invazívne konanie, ako napr. sexuálne vydieranie. To však podľa výskumu zažili len 3 % študentiek a študentov, oveľa častejšie boli napríklad znevažujúce sexuálne vtipy a komentáre či opakované pozývanie na schôdzky a nevyžiadané dotyky.

Medzi najčastejšími dôvodmi, prečo sa študentky a študenti neobracajú na vedenie školy, sa objavila odpoveď, že nepovažovali svoju skúsenosť za dostatočne závažnú. Avšak výskum zároveň preukázal, že medzi študentkami a študentmi panuje značné scitlivenie v oblasti sexuálneho obťažovania, napríklad sexuálne poznámky od vyučujúcich sú prejavom sexuálneho obťažovania až podľa 70 % všetkých študentov a študentiek.

„Prichádzame tak k záveru, že mnohé prejavy obťažujúceho správania, na ktoré sme sa študentiek a študentov dopytovali, sú nimi samotnými vnímané ako sexuálne obťažovanie. No zároveň toto správanie pociťujú ako bežné vo vysokoškolskom prostredí a vysvetľujú si ho ako ich súkromný problém, ktorý musia prekonať sami/y. Aj tie najinvazívnejšie prejavy sexuálneho obťažovania tak zostávajú nevypovedané a vedenia vysokých škôl ani nemusia tušiť, že u nich k niečomu takému dochádza. Prvým krokom by mala byť hlavne reflexia toho, do akej miery majú školy efektívne nastavené procesy riešenia sexuálneho obťažovania a ako sú otvorené sťažnostiam zo strany študentiek a študentov“, upozorňuje výskumníčka Veronika Valkovičová.

Na niektorých vysokých školách na Slovensku v ostatnom čase došlo k reflexii nedostatku nástrojov na riešenie problému sexuálneho obťažovania. Národný projekt Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie s niekoľkými školami spolupracuje a poskytuje pedagógom a pedagogičkám bezplatné odborné vzdelávanie.

Napríklad Univerzita Komenského v Bratislave na konci minulého roka prijala nový vnútorný predpis, ktorým odsudzuje prejavy sexuálneho obťažovania zo strany členiek a členov akademickej obce. Zároveň udelila fakultám možnosť stanoviť osoby, ktoré budú prijímať podnety špecifických porušení etického kódexu UK, akým je aj sexuálne obťažovanie.

Prodekanka Filozofickej fakulty UK Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD. k tomu uviedla: „Vytváranie a posilňovanie nediskriminujúceho a bezpečného prostredia pre všetkých členov a členky akademickej obce – tak vyučujúcich, ako aj študujúcich – považujem za nesmierne dôležité pre predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu v akademickom prostredí. Zároveň treba povedať, že úsilie a takéto prostredie si vyžaduje zavedenie viacerých konkrétnych opatrení a použitie vhodných nástrojov.

Podľa prodekanky Mariany Szapuovej je dôležité, aby akademické inštitúcie vo svojich príslušných dokumentoch, najmä v etických kódexoch, explicitne deklarovali nulovú toleranciu voči tomuto nežiaducemu javu.

„Spomenúť môžem aj nedávno prijatý etický kódex Univerzity Komenského, ktorý tiež zaväzuje členov a členky akademickej obce univerzity vylúčiť akékoľvek obťažujúce správanie, osobitne sexuálne obťažovanie. O tom, že UK potrebu eliminácie sexuálneho obťažovania vo všetkých jeho podobách berie so všetkou vážnosťou a prijíma zodpovednosť  v tejto oblasti, svedčí aj skutočnosť, že nedávno pripravený a prijatý Plán rodovej rovnosti sa tiež venuje tejto téme a definuje opatrenia na prevenciu a elimináciu sexuálneho obťažovania“, uzatvára Mariana Szapuová.

Záverečnú správu z výskumu nájdete tu: https://www.totojerovnost.eu/downloads/SexualneObtazovanieNaVysokychSkolach/

Kontaktná osoba pre médiá: Mgr. Viera Böttcher, manažérka komunikácie Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, Inštitút pre výskum práce a rodiny, tel. +421 902138962, email: viera.bottcher@ivpr.gov.sk

Informácie o NP:  https://ivpr.gov.sk/perd/

Výskum o sexuálnom obťažovaní na vysokých školách uskutočnil Národný projekt Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. www.esf.gov.sk, www.employment.gov.sk, www.ivpr.gov.sk