Na prelome marca a apríla 2020 sa v EÚ-27 po období dlhodobého kontinuálneho poklesu výrazne zvýšil počet ľudí bez platenej práce v dôsledku pandémie koronavírusu. Počet ľudí bez platenej práce sa v apríli medzimesačne zvýšil o 397 000 osôb na 14 079 000 nezamestnaných. Ide o prvý výrazný nárast od prvej polovice roka 2013, kedy sa počet nezamestnaných v EÚ začal kontinuálne znižovať (Eurostat).

Miera nezamestnanosti sa zvýšila v drvivej väčšine štátov EÚ-27. Slovensko však patrilo ku krajinám s jej najvyšším nárastom. Aktuálna Strednodobá predikcia Národnej banky Slovenska odhaduje v roku 2020 zrušenie až približne 70 000 pracovných miest a prepad ekonomiky o 10,3 % (NBS, 2020).

Podľa Eurostatu sa v apríli na Slovensku miera nezamestnanosti zvýšila o 1,2 percentuálneho bodu z marcových 5,6 % na aprílových 6,8 %. Počet nezamestnaných narástol o viac ako 30 000 osôb.

Z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR SR) vyplýva, že koncom apríla bolo v evidencii úradov PSVR 204 480 nezamestnaných (medzimesačný nárast 33 613 osôb), celková miera nezamestnanosti predstavovala 7,43 % a miera evidovanej nezamestnanosti 6,57 %. V máji nárast nezamestnanosti pokračoval, keď do evidencie úradov PSVR pribudlo ďalších 14 679 nezamestnaných. Počet evidovaných na úradoch PSVR sa tak vrátil naspäť na úroveň tretieho štvrťroka 2017 s viac ako 200 000 nezamestnanými. Pri detailnejšom pohľade je však aktuálna situácia odlišná. Počty evidovaných nezamestnaných sa síce pohybujú na podobnej úrovni ako v treťom štvrťroku 2017 (od 215 tis. v júli 2017 do 206 tis. v septembri 2017), ale vtedy tretinu evidovaných tvorili dlhodobo evidovaní po dobu viac ako dva roky. V súčasnosti až tretinu evidovaných tvorili v mesiacoch apríl a máj 2020 práve krátkodobo evidovaní do troch mesiacov, kým dlhodobo evidovaní sa na celkovom počte nezamestnaných podieľali necelou jednou pätinou. Za dvojmesačné obdobie sa počty krátkodobo evidovaných ľudí zvýšili o približne 24 000 osôb ako priamy vplyv rušenia pracovných miest (aj v rámci hromadných prepúšťaní) v dôsledku pandémie koronavírusu. Počty krátkodobo evidovaných v predchádzajúcich obdobiach zaznamenávali väčšinou iba mierne sezónne výkyvy spojené najmä s prítokom absolventov škôl a skončením sezónnych prác. V porovnaní s obdobím spred troch rokov svoje maximum v evidencii úradov PSVR dosahujú aj počty osôb, ktoré stratili prácu v dôsledku hromadných prepúšťaní. V máji 2020 ich úrady PSVR zaznamenali až 1 100, čo predstavuje maximum od mesiacov január – február 2017.

Úbytok pracovných miest v dôsledku pandémie koronavírusu sa týka všetkých sektorov, ale celosvetovo osobitne zraniteľné sú sektory priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu a ubytovacích a reštauračných služieb. Ide o podniky, ktoré v dôsledku prerušenia dodávateľských reťazcov museli znížiť výrobu a prevádzky, ktoré na základe protipandemických opatrení museli svoje prevádzky uzavrieť alebo obmedziť svoju činnosť (ILO, apríl 2020).

Aj na Slovensku do evidencie úradov PSVR pribudli v priebehu apríla a mája 2020 nezamestnaní z vyššie uvedených odvetví, pričom počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie z ubytovacích a reštauračných služieb vzrástol v priebehu dvojmesačného obdobia viac ako dvojnásobne. Podobný nárast evidovaných zaznamenal aj sektor umenia, zábavy a rekreácie. O 60 % narástol počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie v sektore činnosti v oblasti nehnuteľností a nárast o 42 % bol zaznamenaný v sektore doprava a skladovanie. Veľkoobchod a maloobchod aj priemyselná výroba zaznamenali podobný nárast evidovaných nezamestnaných o 37 %, resp. o 36 %.

Na zmiernenie sociálnych dôsledkov pandémie koronavírusu a naštartovanie ekonomík jednotlivé krajiny pristúpili k viacerým opatreniam, ktoré v zásade vychádzajú zo štyroch kľúčových pilierov odporúčaných ILO (2020):

1) Stimulácia ekonomiky a zamestnanosti,

2) Podpora podnikov, pracovných miest a príjmov,

3) Ochrana pracovníkov na pracovisku a 

4) Sociálny dialóg pre riešenia.

Vychádzajúc z vyššie spomenutého členenia sa v rámci Slovenska kladie dôraz predovšetkým na druhý pilier, „Podpora podnikov, pracovných miest a príjmov“, ktorý obsahuje tri subkategórie, zamerané na:

1) udržanie zamestnanosti,

2) poskytnutie úľav pre podniky a 

3) rozšírenie sociálnej ochrany pre všetkých.

Na základe uvedenej kategorizácie opatrenie zamerané na poskytovanie podpory nezamestnaným zaraďujeme v texte do tretej uvedenej subkategórie. Detailnejšie členenie opatrení prináša Eurofound v databáze COVID-19 EU PolicyWatch (2020), ktorý finančnú podporu v nezamestnanosti zaraďuje do kategórie ochrany príjmu spolu s finančnou podporou pre samostatne zárobkovo činné osoby, nemocenským a podporou pre rodičov a opatrovateľov.

Nefinančnú pomoc v nezamestnanosti alebo pri predchádzaní nezamestnanosti, ktorej sa v texte tiež venujeme, považuje Eurofound (2020) za súčasť opatrení zameraných na pomoc podnikom v návrate k bežnému fungovaniu prostredníctvom posilňovania zamestnateľnosti a vzdelávania.

Finančná podpora v nezamestnanosti

Hoci pomoc a podpora pre nezamestnaných v dôsledku pandémie koronavírusu v jednotlivých krajinách vychádza v konkrétnom prevedení zo špecifík jednotlivých systémov sociálnej ochrany, z celkového pohľadu sa zmeny zamerali na úpravu existujúcich nástrojov pasívnej politiky trhu práce (úprava doby poberania dávky v nezamestnanosti, úprava podmienok získania dávky), na zavádzanie nových opatrení (zavedenie novej dočasnej dávky na preklenutie obdobia dočasnej nezamestnanosti) či na úpravu spôsobu žiadania o dávku v nezamestnanosti.

Úprava doby a podmienok poberania dávky v nezamestnanosti

Úprava doby poberania dávky v nezamestnanosti v dôsledku pandémie koronavírusu bola zavedená na Slovensku, v Grécku či v Španielsku. Na Slovensku bolo pôvodné 6-mesačné podporné obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti predlžované štyri krát, vždy po jednom mesiaci. Výška dávky (50% denného vymeriavacieho základu) aj podmienky vzniku nároku na dávku (účasť na poistení v nezamestnanosti aspoň 730 dní v období ostatných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie) ostali nezmenené. (Sociálna poisťovňa, 2020)

Z informácií databázy opatrení Covid-19 EU PolicyWatch (Eurofound, 2020) vyplýva, že Grécko podporné obdobie pri všetkých typoch dávok v nezamestnanosti (t. j. bežnej dávky v nezamestnanosti, dávky pre dlhodobo nezamestnaných aj dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby) predĺžilo o dva mesiace. Opatrenie sa týka nezamestnaných, ktorým poberanie pôvodnej dávky skončilo v prvom štvrťroku 2020. Iný spôsob predĺženia poberania dávky v nezamestnanosti zvolilo Rakúsko, kde sa obdobie koronakrízy nezapočítava do doby poberania dávky. To znamená, že poberanie dávky v nezamestnanosti sa predĺžilo o dobu trvania krízy.

V Španielsku sa predĺžilo poberanie dávky v nezamestnanosti pre tých nezamestnaných, u ktorých podporné obdobie skončilo počas obdobia platnosti mimoriadnych opatrení. Upravené boli aj niektoré podmienky na získanie príspevkovej dávky v nezamestnanosti mimo pandémie. Táto dávka je mimo pandémie určená pre osoby, ktoré pred vznikom nezamestnanosti pracovali a prispievali do systému sociálneho zabezpečenia aspoň 360 dní počas šiestich rokov (DG Employment, Social Affairs and Inclusion). V rámci mimoriadnych opatrení ju mohli získať aj osoby, ktorým chýbala minimálna doba zamestnania.

Úprava podmienok pre vznik nároku pre dávku v nezamestnanosti v kombinácii s ďalšími opatreniami pomoci a podpory nezamestnaným počas pandémie koronavírusu boli charakteristické pre niektoré severské krajiny – Dánsko, Fínsko a Švédsko. 

Podľa informácií DG Employment, Social Affairs and Inclusion, vo Fínsku všeobecne platí, ak sa osoba stala nezamestnanou alebo absolvovala štúdium a nemá prácu, môže poberať rôzne druhy dávok: 1) príspevok v nezamestnanosti (ansiopäiväraha), 2) základný príspevok v nezamestnanosti (peruspäiväraha) a 3) dotáciu trhu práce (työmarkkinatuki). Príspevok v nezamestnanosti je vyplácaný fondom nezamestnanosti osobám, ktoré mali v tomto fonde členstvo. Nezamestnaným bez členstva Inštitúcia sociálneho poistenia Fínska (Kela) vypláca podporu v nezamestnanosti, ktorá pozostáva zo základného príspevku v nezamestnanosti (vyplácaný po dobu max. 300 až 500 dní) alebo z dotácie trhu práce.

Pred vypuknutím pandémie bola podmienka získania príspevku odpracovať minimálne 26 týždňov v posledných 28 mesiacoch pred vznikom nezamestnanosti. V rámci zmierňovania dopadov pandémie bolo dočasne skrátené toto obdobie na 13 týždňov. Skrátenie požiadavky na odpracovanú dobu malo uľahčiť získať dávku v nezamestnanosti osobám, ktoré pred prepustením v čase pandémie nestihli odpracovať pôvodných 26 týždňov. Dávky vyplácané inštitúciou Kela boli poskytované od prvého dňa nezamestnanosti, mimo pandémie od piateho dňa nezamestnanosti.

Ďalšie podmienky na získanie základného príspevku v nezamestnanosti vo Fínsku (platné pred pandémiou)

• registrácia vo verejných službách zamestnanosti (TE Services) • pracovať aspoň 18 hodín týždenne, resp. menej pri nepravidelnej pracovnej dobe (učitelia, pracujúci z domu, profesionálni športovci, umelci) • príjmové kritérium: v roku 2020 mať príjem aspoň 1 236 eur mesačne, resp. 1 211 v roku 2019.

Zdroj: Inštitúcia sociálneho poistenia Fínska (Kela)

Podobne ako vo Fínsku, aj v Dánsku je poistenie v nezamestnanosti dobrovoľné. Podporu v nezamestnanosti riadi a vypláca fond pre poistenie v nezamestnanosti (arbejdsløshedskasse – A-Kasse). Zastrešuje 22 štátom uznaných fondov nezamestnanosti z rôznych odvetví, ktorých členmi sú zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Nezamestnaní, ktorí sú poistení v nezamestnanosti, môžu dostávať podporu po dobu až dva roky. Existuje možnosť flexibilného rozšírenia tohto obdobia až o jeden rok. V prípade prepustenia zo strany zamestnávateľa, zamestnávateľ počas prvých dvoch dní po prepustení zo zamestnania platí nezamestnanému dávku tzv. G-days. 

Podmienky pre získanie dávky v nezamestnanosti v Dánsku (platné pred pandémiou)

• platenie poistenia v nezamestnanosti v štátom uznanom v poistnom fonde (A-Kasse) aspoň jeden rok, • registrácia na úrade práce (Jobcentret) ako uchádzač o zamestnanie, splnenie osobitných pracovných a príjmových požiadaviek, • vytvorenie si životopisu na jobnet.dk do dvoch týždňov od registrácie na úrade práce, • aktívne hľadanie si práce a • schopnosť nastúpiť do práce.

Zdroje: Denmark – Unemployment benefit (EK, DG ESAI), Borger.dk

Z vyššie uvedených špecifík systému vyplývajú aj opatrenia na zníženie dopadov pandémie Covid-19 v Dánsku. Charakteristická je kombinácia zmien v podmienkach poskytovania dávky v nezamestnanosti, ktorá sa týka zamestnancov, zamestnávateľov aj dlhodobo nezamestnaných. Z informácií Ministerstva zamestnanosti Dánska (2020) vyplýva, že obdobie krízy sa nezapočítava do obdobia poberania dávky v nezamestnanosti. Počas tohto obdobia musí byť poberateľ dávky registrovaný v poistnom fonde nezamestnanosti. Osoba, ktorá počas krízy stratí nárok na dávku, sa v uvedenom období môže znova registrovať, spätne uhradiť členský poplatok do poistného fondu a poberať dávku.

Pre dlhodobo nezamestnaných poberanie dávky dočasne nebolo podmienené aktívnym hľadaním si zamestnania. Avšak od 27.mája sa znova obnovili aktivity pre nezamestnaných, vrátane povinnosti aktívneho hľadania si zamestnania. Umožnená je aj dištančná realizácia aktivít.

Pre zamestnávateľov bolo zase určitým finančným odľahčením aj pozastavenie povinnosti vyplácať G-days zamestnancovi počas prvých dvoch dní nezamestnanosti, ak zostal doma z dôvodu prerušenia prevádzky. Uvedené opatrenie platí do 31. augusta 2020.

Na členstve v poistnom fonde je založené poistenie v nezamestnanosti a výplata dávok v nezamestnanosti (ersättning från A-kassa) aj vo Švédsku. Rozlišujú sa dva základné typy podpory v nezamestnanosti: 1) dávka v závislosti od príjmu (inkomstbortfallsförsäkring) a 2) základná dávka v nezamestnanosti (grundförsäkring).

Na vznik nároku na dávku závisiacej od príjmu musí byť osoba členom poistného fondu aspoň 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Základná dávka je vyplácaná osobám, ktoré nie sú členmi poistného fondu. Pri základnej dávke je potrebné splniť nasledovnú podmienku vykonávania zárobkovej činnosti: aspoň 80 hodín mesačne po dobu minimálne pol roka v ostatných 12 mesiacoch pred vznikom nezamestnanosti, resp. 480 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a potom minimálne 50 hodín v každom mesiaci počas pol roka. V prípade štúdia, choroby alebo starostlivosti o deti sa obdobie 12 mesiacov rozširuje na dobu 5 rokov (DG Employment, Social Affairs and Inclusion).

V rámci kombinovaných opatrení v oblasti podpory v nezamestnanosti pre zmiernenie dopadov pandémie koronavírusu vláda vo Švédskuskrátila obdobie členstva v poistnom fonde a obdobie zárobkovej činnosti potrebnej na vznik nároku na dávku. Doba členstva v poistnom fonde sa skrátila podľa prepočtu – každý mesiac prispievania do fondu sa započítava ako príspevok za štyri mesiace. Nárok na dávku v nezamestnanosti súvisiacej s príjmom tak vznikne už po troch mesiacoch.

Skrátilo sa aj obdobie zárobkovej činnosti potrebnej na získanie nároku na základnú dávku z 80 hodín na 60, zo 480 hodín na 420 a z 50 hodín na 40 hodín. Dočasne od 13. apríla 2020 do 3. januára 2021 sa zvýšili aj sumy vyplácaných dávok. Pre nezamestnaných bez akejkoľvek práce sa základná dávka zvýšila z 365 SEK na 510 SEK na deň. Pre pracujúcich na skrátený pracovný čas sa táto dávka úmerne znižuje. Ďalej sa zvýšila horná hranica dávky závislej od príjmu počas prvých 100 dní nezamestnanosti z 910 SEK na 1 200 SEK na deň a denná dávka po sto dňoch nezamestnanosti sa zvýšila na 760 SEK. Tiež sa zrušila výplata prvej dávky až od šiesteho dňa nezamestnanosti. V rámci opatrení sa dočasne od 30.3.2020 do 3.1.2021 dávky vyplácajú od prvého dňa vzniku nezamestnanosti (Regeringskansliet, 2020).

Nové mimoriadne dávky

Iným typom opatrení na zmiernenie dôsledkov pandémie je pomoc pracovníkom počas dočasnej, resp. technickej nezamestnanosti, t. j. v situácii, keď pracovný pomer stále trvá, ale zamestnanec musel zostať doma z dôvodu prerušenia alebo uzavretia prevádzky. Takýto typ pomoci zaviedlo napríklad Írsko. Zavedená bola „núdzová dávka“, paušálna sadzba vo výške 350 eur týždenne počas 12-týždňového obdobia ako kompenzácia pre tých pracovníkov, ktorí počas pandémie stratili prácu alebo museli dočasne zostať doma, keďže ich zamestnávatelia nemohli zamestnávať. O túto dávku si môžu požiadať aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré z dôvodu pandémie museli prerušiť podnikanie. Podmienkou na získanie dávky je vykonávanie zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti pred 13. marcom 2020. Dávka nahrádza príjem zo zamestnania a považuje sa za jeho ekvivalent. (Department of Employment Affairs and Social Protection, 2020) Podobne mimoriadnu finančnú podporu pre prepustených, resp. dočasne prepustených zamestnancov počas pandémie koronavírusu zaviedli aj Grécko a Malta. Konkrétne Malta zaviedla novú mimoriadnu dávku k príspevkovej dávke v nezamestnanosti pre prepustených zamestnancov po 8. marci 2020, ktorá je viazaná na príspevky do systému sociálneho zabezpečenia. Môžu ho poberať nezamestnaní, ktorí pred prepustením  pracovali na plný alebo skrátený pracovný čas a registrujú sa v národnej agentúre pre zamestnanosť a vzdelávanie. Mimoriadna dávka sa vypláca vo výške 166,15 eur týždenne pre tých, ktorí pracovali na plný pracovný čas, resp. vo výške 103,85 týždenne pri práci na skrátený pracovný čas. (Eurofound, 2020)

V porovnaní s uvedenými krajinami, slovenská legislatíva nepozná inštitút dočasnej, resp. technickej nezamestnanosti vzniknutej v súvislosti s krízovou situáciou. Do spektra nových opatrení, ktoré majú charakter mimoriadnej finančnej podpory pre občanov, by sme na Slovensku mohli zaradiť SOS dotáciu pre osoby, ktoré sa počas krízovej situácie ocitli bez príjmu a nemajú príjem ani zo systému sociálneho poistenia, štátnych sociálnych dávok a sociálnej pomoci, vrátane dávky v nezamestnanosti. (MPSVR SR, 2020)

Prístup k službám

Všeobecne treba konštatovať, že v dôsledku pandémie jednotlivé krajiny realizovali aj úpravy v prístupe k službám zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia.Podobne ako na Slovensku i v iných krajinách boli v čase pandémie koronavírusu návštevné hodiny na úradoch práce a v inštitúciách sociálneho zabezpečenia obmedzené či zrušené. Aktivity zamerané na podporu nezamestnaných, vrátane podávania žiadostí, sa presunuli do online priestoru, čo sa odzrkadlilo aj v prístupe k službám zamestnanosti či v zasielaní nových žiadostí o dávky v nezamestnanosti. Významnú úlohu v prístupe žiadateľov k službám zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia zohrávala predovšetkým elektronická, prípadne telefonická komunikácia.

V prípade Slovenska obdobie poberania dávky v nezamestnanosti sa postupne po jednom mesiaci predlžovalo automaticky, nebolo potrebné Sociálnu poisťovňu osobitne žiadať o predĺženie dávky. Od 1. júla 2020 sa zjednodušilo podávanie žiadostí o dávku v nezamestnanosti v tom zmysle, že nezamestnaní už nežiadajú o dávku v Sociálnej poisťovni, ale na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pri zaraďovaní do evidencie uchádzačov  o zamestnanie (Sociálna poisťovňa, 2020).

Podobne aj Rakúsko zjednodušilo proces žiadania o dávku, kde žiadosti o dávku v nezamestnanosti posielajú nezamestnaní priamo verejným službám zamestnanosti (AMS). O dávku nezamestnaní žiadajú primárne prostredníctvom svojho účtu eAMS. Ak ho nemajú vytvorený, môžu si ho vytvoriť prostredníctvom svojho konta  na finančnom úrade (Finanzonline) či cez občiansky preukaz, resp. emailom alebo telefonicky. Mimo pandémie sú účasťou procesu priznávania dávky v nezamestnanosti aj osobné pohovory úradu so žiadateľmi, ktoré sa však počas krízovej situácie nerealizovali. Aktuálne sú osobné pohovory obnovené, avšak pri dodržaní hygienických opatrení. V AMS elektronickou formou prebiehalo nielen prijímanie žiadostí o dávku v nezamestnanosti či evidencia nezamestnaných ale aj poskytovanie poradenstva pre nezamestnaných a ďalšie vzdelávanie (Arbeitsmarktservice, 2020).

Iné formy pomoci a podpory v nezamestnanosti

Napriek zrušeným osobným kontaktom na úradoch práce a dočasnom prerušení realizácie programov v rámci aktívnych opatrení v čase pandémie koronavírusu, viaceré krajiny pokračovali, i keď iným spôsobom, v poskytovaní pomoci a podpory – formou rozvoja zamestnateľnosti.

Rakúske AMS prostredníctvom svojho internetového portálu motivovali nezamestnaných k sebarealizácii a sebarozvoju, zrozumiteľnou formou poskytovali praktické rady pri príprave na pracovný pohovor, poradenstvo pre študentov pri voľbe povolania a podporovali ďalšie vzdelávanie. Motivovali nezamestnaných k rozvoju zručností a znalostí z rôznych oblastí podľa vlastných vzdelávacích potrieb – technické a manuálne zručnosti, komunikačné zručnosti, IT zručnosti, jazykové znalosti. Ďalšie vzdelávanie realizovali prostredníctvom e-learningových kurzov (Arbeitsmarktservice, 2020). Výlučne dištančné vzdelávanie prostredníctvom e-learningu zaviedlo pre nezamestnaných aj zamestnancov Grécko (Eurofound, 2020).

Ďalšie opatrenia zamerané na financovanie programov zameraných na rozvoj zamestnateľnosti u nezamestnaných, ale aj u zamestnancov v podnikoch, ktoré museli zavrieť alebo obmedziť prevádzku, zaviedlo napríklad Švédsko, Dánsko, či Litva. Práve vo Švédsku v dôsledku rastu nezamestnanosti po vypuknutí pandémie koronavírusu zvýšili financovanie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce v rámci ďalšieho vzdelávania (vrátane podpory dištančného vzdelávania). V rámci podpory tvorby pracovných miest tiež vo Švédsku zvýšili financovanie aktívnych opatrení trhu práce – okrem podpory podnikov poskytli zvýšené finančné prostriedky pre verejné služby zamestnanosti, na vytvorenie sezónnych (letných) pracovných miest pre mladých ľudí, zelených pracovných miest (najmä v oblasti prírody a ochrany lesov) a pracovných miest na získanie praxe a na rozšírenie programov v rámci aktívnych opatrení. V Dánsku vláda spolu so sociálnymi partnermi a verejnými službami zamestnanosti zaviedla pre zamestnávateľov možnosť vytvoriť pre svojich zamestnancov, ktorí museli z dôvodu mimoriadnej situácie zostať doma, dištančné kurzy na rozvoj zručností. Vzdelávanie sa týka sektora stavebníctva a hotelových a reštauračných služieb. Počas účasti zamestnancov v dištančnom vzdelávaní získajú zamestnávatelia dotáciu na mzdy zamestnancov až do výšky 100 %. Podobne aj v Litve majú zamestnávatelia možnosť zabezpečiť rekvalifikáciu svojich zamestnancov s cieľom ich udržania v zamestnaní, keď sa počas pandémie stali nadbytočnými v dôsledku uzavretia prevádzky alebo zníženia výroby. Úrad práce uhrádza kurz, štipendiá, náklady na dopravu aj ubytovanie (Eurofound, 2020).

Na príklade uvedených krajín vidieť rôzne spôsoby úprav pasívnych aj aktívnych politík trhu práce na preklenutie nepriaznivej sociálnej situácie nezamestnaných v dôsledku pandémie koronavírusu. Na Slovensku sa pomoc a podpora pre nezamestnaných v dôsledku pandémie koronavírusu sústredila predovšetkým na zmierňovanie nepriaznivých sociálnych dopadov prostredníctvom finančnej podpory nezamestnaných. V oblasti pasívnej politiky trhu práce by inšpiráciou pre Slovensko v období kríz mohla byť kombinácia viacerých úprav v poskytovaní dávky v nezamestnanosti – predĺženie doby poberania dávky o trvanie krízy, aj úprava niektorých podmienok na vznik nároku na dávku. V rámci aktívnych opatrení trhu práce na Slovensku stále existuje priestor pre vytváranie vzdelávacích aktivít pre nezamestnaných aj zamestnancov na rozvoj zručností potrebných pre získanie, resp. udržanie si zamestnania dištančnou formou, napríklad prostredníctvom e-learningu.

Foto: unsplash.com

---

Arbeitsmarktservice (2020), Aktuelle Informationen zum Coronavirus (COVID-19). Dostupné na: https://www.ams.at/arbeitsuchende/arbeitslos-was-tun/aktuelle-informationen-zum-coronavirus

Arbeitsmarktservice. Arbeitslosengeld. Dostupné na: https://www.ams.at/arbeitsuchende/arbeitslos-was-tun/geld-vom-ams/arbeitslosengeld

BM (2020), Unemployment benefits. Ministerstvo zamestnanosti. Dánsko. https://www.bm.dk/

BM (2020), Covid-19. Ministerstvo zamestnanosti. Dánsko. https://bm.dk/arbejdsomraader/aktuelle-fokusomraader/covid-19/

Borger (2020), Arbejdsløshedsdagpenge. https://www.borger.dk/arbejde-dagpenge-ferie/Arbejdsloeshed/Arbejdsloeshedsdagpenge

Department of Employment Affairs and Social Protection (2020), COVID-19 Pandemic Unemployment Payment. Írsko.

Dostupné na: https://www.gov.ie/en/service/be74d3-covid-19-pandemic-unemployment-payment/

EK: Denmark – Unemployment benefit. DG Employment, Social Affairs and Inclusion. https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1107&langId=en&intPageId=4496

EK: Finland – Unemployment benefits. DG Employment, Social Affairs and Inclusion. https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1109&langId=en&intPageId=4528

EK: Spain – Unemployment allowance. DG Employment, Social Affairs and Inclusion. Dostupné na: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1129&langId=en&intPageId=4801

EK: Spain – Unemployment benefit. DG Employment, Social Affairs and Inclusion. Dostupné na: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1129&langId=en&intPageId=4800

EK: Sweden – Unemployment benefits. DG Employment, Social Affairs and Inclusion. Dostupné na: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1130&langId=en&intPageId=4817

Eurofound (2020), COVID-19 EU PolicyWatch database. Dublin. Dostupné na: https://www.eurofound.europa.eu/data/covid-19-eu-policywatch/database

Eurofound (2020), Online application for unemployment benefit, case AT-2020-12/576 (measures in Austria), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Guide to the COVID-19 ‘Job-VET-model’, case DK-2020-13/721 (measures in Denmark), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Three months’ suspension of eligibility criteria for long-term unemployment benefit holders, case DK-2020-11/660 (measures in Denmark), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Distance learning introduced for public training programmes , case GR-2020-11/693 (measures in Greece), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Extension of expired or expiring unemployment benefit payments , case GR-2020-12/694 (measures in Greece), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Financial support for suspended and dismissed employees, case GR-2020-12/695 (measures in Greece), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Vocational training for workers who have been suspended due to quarantine regime, case LT-2020-12/313 (measures in Lithuania), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Additional unemployed benefit, case MT-2020-11/272 (measures in Malta), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Automatic extension of unemployment benefits, case ES-2020-12/560 (measures in Spain), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), More active labour market policy, case SE-2020-14/702 (measures in Sweden), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), More opportunities for VET, case SE-2020-14/704 (measures in Sweden), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurofound (2020), Temporary reinforcement of unemployment insurance, case SE-2020-16/557 (measures in Sweden), COVID-19 EU PolicyWatch, Dublin, http://eurofound.link/covid19eupolicywatch

Eurostat (2020), Unemployment – LFS adjusted series. https://ec.europa.eu/eurostat/web/lfs/data/database

Fagbevægelsens Hovedorganisation (2020). Agreement on COVID-19 initiatives. The trade union’s main organisations. Denmark. Dostupné na: https://fho.dk/blog/2020/03/25/agreement-on-covid-19-initiatives-translated/

ILO (2020), Covid-19 and the world of work. Second edition. Updated estimates and analysis. 7 April 2020. Dostupné na: https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—dgreports/—dcomm/documents/briefingnote/wcms_740877.pdf

ILO (2020), Covid-19 and the world of work: Impact and policy responses. 18 March 2020. Dostupné na: https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—dgreports/—dcomm/documents/briefingnote/wcms_738753.pdf

Kela (2020), What is the work requirement? 8. máj 2020. Dostupné na: https://www.kela.fi/web/en/what-is-the-work-requirement-

Kela. Quick guide to unemployment benefits. Dostupné na: https://www.kela.fi/web/en/quick-guide-to-unemployment-benefits

Kela (2020), Unemployment benefit in the coronavirus situation. 14. máj 2020. Dostupné na: https://www.kela.fi/web/en/unemployment-benefit-corona#changes-in-unemployment-coverage

Kela (2020), If you are laid off temporarily. 8. Máj 2020. Dostupné na: https://www.kela.fi/web/en/temporary-lay-off

NBS (2020), Strednodobá predikcia P2Q 2020 – zhrnutie. 10.6.2020. Dostupné na: https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_strednodoba-predikcia-p2q-zhrnutie

NBS (2020), Strednodobá predikcia P2Q 2020 – otázky a odpovede. 10.6.2020. Dostupné na: https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_strednodoba-predikcia-p2q-2020-otazky-a-odpovede

New unemployment benefit system. A brief introduction to key rules and opportunities. Denmark. Dostupné na: https://star.dk/media/2904/pjece_kort_introduktion_til_dagpengereformen.pdf

MPSVR SR (2020), Prvá pomoc. Dostupné na: https://www.pomahameludom.sk/

Real Decreto-ley 8/2020, de 17 de marzo, de medidas urgentes extraordinarias para hacer frente al impacto económico y social del COVID-19. [Kráľovský dekrét č. 8/2020 zo 17. marca o mimoriadnych naliehavých opatreniach na riešenie ekonomických a sociálnych dôsledkov dohovoru COVID-19]. Dostupné na: https://www.boe.es/diario_boe/txt.php?id=BOE-A-2020-3824

Regeringskansliet (2020), Förstärkt arbetslöshetsersättning (a-kassa) för fler. [Zvýšená dávka v nezamestnanosti (a-kasa) pre viac ľudí]. Švédsko. 30. Marec 2020 https://www.regeringen.se/artiklar/2020/03/forstarkt-arbetsloshetsersattning-for-fler/

Sociálna poisťovňa (2020), Ako požiadať o jednotlivé dávky bez návštevy pobočky počas koronakrízy. Dostupné na: https://www.socpoist.sk/predlzenie-podporneho-obdobia/68337s#4A

Sociálna poisťovňa (2020), Dávka v nezamestnanosti. Dostupné na: https://www.socpoist.sk/davka-v-nezamestnanosti/1361s

Styrelsen for Arbejdsmarked og Rekruttering (2020), Info til borgere om COVID-19 i forhold til beskæftigelsesindsats og ydelser. https://star.dk/til-borgere/coronavirus-hvad-betyder-det-for-mine-ydelser-og-beskaeftigelsestilbud/