Vysoké letné teploty dokážu ľudský organizmus zničiť viac ako fyzická námaha. Pocit smädu je varovným signálom pri značnom nedostatku vody v organizme. Človek by si mal dopĺňať tekutiny priebežne a ešte predtým, ako sa dostaví pocit smädu. Nedostatočný príjem tekutín spôsobuje rôzne zdravotné problémy, najčastejšie ide o dehydratáciu organizmu, ktorá sa prejavuje únavou, spavosťou, malátnosťou, poruchou koordinácie chôdze a pohybov, suchosťou a nepružnosťou pokožky, zrýchlením pulzu, znížením krvného tlaku. 

Nezabudnite, že niektoré odporúčania si budú vyžadovať pomoc či ústupky zo strany zamestnávateľa, ktoré je potrebné konzultovať a schváliť nadriadenými. Všetky odporúčania vychádzajú z príslušných predpisov a nariadení a zamestnávatelia by ich mali rešpektovať a dodržiavať.

Preto:

1. Začnite pracovať čo najskôr. Keď sa dohodnete na posunutí pracovnej zmeny na ráno, hoci len o hodinu či dve, ušetríte si pobyt v najhoršom teple a poobede môžete ešte využiť slnko na regeneráciu.
2. Dostatočne pite. V horúčave dodržiavanie pitného režimu platí dvojnásobne. Pokiaľ pracujete vonku, pite minerálky, doplníte tak vypotené stopové prvky. V kancelárii si vystačíte s vodou. Kľudne si v obidvoch prípadoch nechajte tekutinu cez noc v chladničke, dopoludnia vás vďaka tomu ochráni pred prehriatím. Najčastejšou chybou, ktorú robia ľudia v rámci pitného režimu, je predovšetkým to, že pijú, až keď pociťujú smäd. Piť by sme mali pravidelne po dúškoch, aby sme jednorazovým príjmom veľkého množstva tekutín nezaťažili obličky. Vhodným riešením pre všetky vekové kategórie je tzv. optické pitie. Nachystajte si do fľaše/džbánu s objemom minimálne 1,5 l pitnú vodu. Keď túto vodu celú vypijete, splnili ste odporúčaný objem tekutín v rámci pitného režimu.
3. Obmedzte kofeín na minimum. Silná káva po celý deň vám zvyšuje krvný tlak a tým i teplotu tela. A keď sa po horúcom nápoji začnete potiť (čo je prirodzená reakcia tela a cesta k ochladeniu), premočené šatstvo nie je nič príjemné. Káva nie je súčasťou pitného režimu. Ak si doprajete šálku kávy, mali by ste telu zabezpečiť aj dostatočný príjem pitnej vody.
4. Zatiahnite rolety a nasaďte si pokrývku hlavy. Ak je to možné, nepustite na seba slnko pri práci vôbec. V interiéroch vás najlepšie ochráni vonkajšie tienenie a žalúzie, na slnku pokrývka hlavy (klobúk, šiltovka, šatka), opaľovací krém s vysokým faktorom (na celý deň kľudne SPF 50) a svetlé oblečenie, ktoré väčšinu lúčov odrazí.
5. Zvoľte vhodné materiály a strihy. V sklade, na stavbe i v reštaurácii skúste funkčné materiály alebo merino vlnu, ktoré rýchlo odvádzajú pot z tela. V kancelárii siahnite po hodvábnych a ľanových materiáloch a voľnejších strihoch. Pokiaľ vás príliš nezväzuje firemný „dress code“, čiernym puzdrovým šatám a príliš upnutým košeliam sa radšej vyhnite.
6. Dodržujte prestávky. Odovzdávate tri veľké projekty naraz alebo potrebujete odísť zo zmeny v sklade skôr, a kvôli tomu sa oberiete o povinnú pracovnú prestávku? Pri vysokých teplotách ale vynechanie desaťminútovej pauzy môže znamenať kolaps. Ak si ju doprajete a na chvíľku sa zastavíte a osviežite, zvládnete tak prácu rýchlejšie a s ľahkosťou.
7. Ochlaďte sa vodou v spreji, ventilátorom alebo hmlou. Minerálne vody v spreji a malé osobné ventilátory si obľúbili napr. profesionálni vodiči. V kancelárii skúste sprej i stolový alebo stojanový ventilátor.

Horúčav sa s nimi síce nezbavíte, ale vyhnete sa zdravotným komplikáciám, ako je úpal alebo úžeh a bude sa vám pracovať lepšie.

Dôležité predpisy:

1. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
2. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Zákonník práce
4. Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v znení vyhlášky MZ SR č. 227/2019 Z. z.
5. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov

Vypracovala RNDr. Miroslava Kordošová, PhD, výskum v oblasti BOZP a pracovných podmienok, júl 2022