Poskytovanie starostlivosti je cennou činnosťou, ktorá je nevyhnutná pre udržanie spoločnosti vrátane fungovania trhov (1). Zahŕňa priamu starostlivosť o ľudí, ako je starostlivosť o deti alebo o odkázaných dospelých (starších ľudí, zdravotne znevýhodnených a chorých ľudí), vzájomnú starostlivosť o zdravých dospelých, ale aj domáce práce, ktoré uľahčujú starostlivosť o ľudí, ako sú varenie, upratovanie, udržiavanie domácnosti, stavebné úpravy a opravy zariadenia, starostlivosť o textílie (pranie, žehlenie), zabezpečovanie jedla, manažment domácnosti, nakupovanie, dobrovoľníctvo v inej domácnosti a iné (2). Mnohé z týchto aktivít starostlivosti sú neplatené, nedostáva sa za ne mzda. Zároveň sú však prácou (4), ktorá si vyžaduje obetovanie času a energie (4). Čiže ide o neplatenú prácu, resp. neplatenú prácu starostlivosti (5). Tiež je dôležité podčiarknuť, že starostlivosť pokrýva nielen praktické činnosti ako kúpanie, obliekanie a kŕmenie detí, ale zahŕňa aj emocionálnu podporu, ako aj manažovanie zodpovedností a aktivít v domácnosti, napr. rozhodovanie o tom, čo si deti oblečú, aké jedlo sa navarí. Keďže slovo starostlivosť je stereotypne asociované s rodovou rolou ženy, aj v reálnom živote sú to práve ony, ktoré v porovnaní s mužmi vykonávajú neplatenú prácu v oveľa väčšej miere. Dokazujú to aj svetové štatistiky, ale aj prieskum, ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v rámci Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie. Niektoré výsledky prinášame v texte, celý bude zverejnený v najbližšej dobe na www.totojerovnost.eu.

Celosvetovo je neplatená práca hlavnou príčinou, prečo sa ženy v produktívnom veku nachádzajú mimo pracovnej sily, zatiaľ čo pre mužov to je štúdium, choroba alebo zdravotné znevýhodnenie. V roku 2018 bolo 647 miliónov ľudí, ktorí sa venovali tejto práci na plný úväzok. Z tohto počtu bolo 606 miliónov žien, teda až 94 % (6). Pritom ide o prácu, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj ľudského kapitálu a pre udržiavanie ekonomického rastu (7).

Prínosy neplatenej práce pre spoločnosť však často nie sú docenené a zviditeľnené na úrovni domácností, komunity ani na úrovni verejných politík. Poskytovanie starostlivosti zo strany žien sa často považuje za samozrejmosť (2). Je stále vnímané ako „ich prirodzená povinnosť“ a bežne sa berie ako „prirodzená istota“ aj pri tvorbe politických rozhodnutí (8). Napriek jej dôležitej úlohe pre ekonomický rast sa neplatená práca nezapočítava do konvenčného príjmu a štatistík pracovnej sily a vo všeobecnosti tak vypadáva zo štandardnej definície ekonomických výstupov ako napr. hrubý domáci produkt (HDP). Tiež sa zistilo, že trh práce devalvuje takzvané „ženské“ úlohy a zručnosti, o čom svedčí skutočnosť, že tam, kde sa podiel žien na pracovnej sile alebo v zamestnaní zvyšuje, mzdy často klesajú. Pritom napríklad neplatený príspevok žien k zdravotnej starostlivosti predstavuje takmer 5 % celosvetového HDP, keďže sa bez platu starajú o chorých a odkázaných ľudí. Táto neformálna a dobrovoľnícka práca v rodinách a komunitách sa preto považuje za skrytú dotáciu zdravotných a sociálnych systémov (9).

Druhá smena pracujúcich žien

Pred 25 rokmi Arlie Hochschild (1989, 10) upriamila pozornosť na tzv. neplatenú „druhú smenu“, ktorú robia zamestnané ženy doma. Odhadla, že zahrnutie neplatenej práce v domácnosti do celkového rozsahu vykonávanej práce pre dvojpríjmové domácnosti znamená, že ženy v porovnaní s ich manželmi či partnermi pracujú každý týždeň o 15 hodín viac. To vedie k extrémnym návalom práce a ponecháva im menej času na voľnočasové aktivity, menej času na spánok, oddych a zotavenie a celkovo im spôsobuje časový stres s dopadom na psychické zdravie. Keď sa neberie do úvahy, že neplatenú prácu vrátane starostlivosti o deti vedia zabezpečiť aj muži, zdá sa zároveň pravdepodobnejšie, že muži, ktorí ju robia, čelia stigmatizácii a spoločenskému tlaku prispôsobiť sa tradičným predstavám o maskulinite s cieľom posilniť predstavu mužského živiteľa rodiny ako ideálneho poskytovateľa zdrojov rodine (11).

Časová chudoba tiež môže viesť k príjmovej chudobe, ak ženy a domácnosti nie sú schopné generovať dostatok príjmu, aby preniesli časť neplatenej práce na platenú prácu starostlivosti zamestnaných pracovníkov a pracovníčok v domácnosti alebo na zlepšenie infraštruktúry v domácnosti. Ak nastane táto situácia, niektorá neplatená práca starostlivosti sa jednoducho neposkytuje a dlhé a intenzívne hodiny neplatenej práce sa premenia väčšinou na otročinu a stanú sa škodlivými pre pohodu žien a ich rodín.

Pekinská akčná platforma zdôrazňuje, že ženy preberajú viac neplatenej práce, keď sú verejné služby nedostupné. Isté verejné služby, ako zabezpečenie stravovania detí v škôlke, škole, prípadne zlepšenie infraštruktúry verejnej dopravy, sú obzvlášť účinné pri znižovaní neplatenej práce starostlivosti (4).

Vplyv neplatenej práce na HDP krajiny

Práca v domácnosti sa teda vo všeobecnosti nachádza za hranicou produkcie tovarov a služieb, ktoré sa započítavajú do odhadov HDP. Štúdia z roku 2015 však odhaduje, že do roku 2025 hodnota neplatenej práce vykonávanej ženami podporí globálne HDP až do výšky 10 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje približne 13 % svetového HDP (Samman, Presler-Marshall, Jones a kol., 2016).

Preto má meranie neplatenej práce starostlivosti v domácnosti osobitný význam. Základy tohto konceptu možno nájsť vo feministickej ekonómii (13), ktorá sa dostala do popredia v 70. a 80. rokoch 20. storočia (napr. Weinrobe, Boserup, Bergmann). Problém neúmerného zaťaženia žien neplatenou prácou starostlivosti uznala Organizácia spojených národov a ďalšie medzinárodné agentúry (ILO, EIGE, OSN, UN Women). Tejto problematike sa venovalo množstvo odborných publikácií (napr. 14; 15; 16).

Na Slovensku však bolo v tomto smere vyvinuté len malé úsilie. Pritom je niekoľko motívov pre štúdium neplatenej práce. Po prvé, neplatená práca súvisí so zamestnanosťou na trhu práce, čo má obrovský dopad hlavne na ženy. Najmä tie, ktoré majú deti, sú v tomto smere za materstvo sankcionované na trhu práce. Po druhé, meranie príspevku neplatenej práce k HDP vedie k odpovediam na to, ako by vyzerala realita, keby bola do národných rozpočtov zahrnutá neplatená práca, čo by to znamenalo pre ekonomický rast a rozdelenie príjmov medzi ženami a mužmi a či by na základe tohto zistenia bola ekonomická pozícia žien posilnená. A po tretie, sledovanie rodových nerovností, ktoré vyplývajú z nerovnomernej deľby úloh v rodine medzi ženami a mužmi.

Ženy celosvetovo robia 72,5 % rozsahu neplatenej práce

Čo sa týka prieskumov využívania času, tak po celom svete bez výnimky vykonávajú väčšinu neplatenej práce ženy. Konkrétne ide o 72,5 % celkového poskytovaného rozsahu ženami a 27,5 % mužmi. Žiadna z krajín zatiaľ nedosiahla paritu 50:50 jej rozdelenia medzi ženami a mužmi. Neprekvapí, že najbližšie k tomu sú severské krajiny ako Švédsko, Nórsko a Dánsko (kde je hodnota neplatenej práce vykonávanej mužmi nad 40 %), nasledované Kanadou, Fínskom a Estónskom (nad 39 %). Na druhej strane sú India, Kambodža, Pakistan a Mali s hodnotou pod 10 % (3).

Zároveň platí, že celosvetovo ženy venujú v hodinách neplatenej práci v priemere 2,8-krát viac času ako muži. Priemerný čas venovaný jej vykonávaniu zo strany žien na celosvetovej úrovni (zisťované v prieskume v 75 krajinách) je 277 minút (4 hodiny a 37 minút alebo 19,7 % z 24-hodinového dňa). Muži neplatenou prácou celosvetovo strávia priemerne 111 minút (t. j. 1 hodinu a 51 minút alebo 7,7 % z 24-hodinového dňa). Toto reprezentuje celkovo 210 pracovných dní (založených na 8-hodinovom pracovnom čase) venovaných tejto činnosti ženami ročne a len 84 pracovných dní mužmi (6). Týmto tempom je podľa Medzinárodnej organizácie práce (6) veľmi pravdepodobné, že potrvá ďalších 210 rokov (do roku 2228), kým sa vyrovná rodový rozdiel v neplatenej práci v krajinách, kde sa merania uskutočnili.

Ženy na Slovensku tiež ťahajú za kratší koniec v neplatenej práci v ich domácnostiach

Čo sa týka Slovenska, tak z posledných reprezentatívnych údajov Medzinárodného programu sociálneho prieskumu (17) vyplynulo, že až v 68 % domácností respondentov a respondentiek na Slovensku sú vykonávateľmi neplatenej práce ženy (podobne v Čechách) a len v 4 % muži. Údaje sú však za rok 2012 a zbierajú sa každých 10 rokov.

Podľa zistení prieskumnej agentúry EUROFOUND z roku 2016 (18) boli do starostlivosti a vzdelávania svojich detí priemerne týždenne na Slovensku ženy zapojené 28,6 hodín a muži 14,6 hodín. Neplatenú prácu denne vykonávalo 34,9 % pracujúcich žien a 15,4 % mužov. Vo všeobecnosti je na Slovensku do varenia  a/alebo starostlivosti mimo práce zapojených 59,3 % žien a len 15,4 % mužov.

Nový prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny (ďalej IVPR) odhalil, že ženy venujú neplatenej práci  38 hodín týždenne

Aj IVPR v rámci projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie realizoval v roku 2021 online prieskum v oblasti neplatenej práce. Dotazník bol zameraný na neplatenú prácu v domácnosti, na množstvo času, ktoré ľudia venujú jej vykonávaniu. Špecifikom zberu dát bola skutočnosť, že zber prebehol v období pandémie COVID-19. Išlo však o nereprezentatívny prieskum a výsledky dokumentujú najmä skúsenosti žien vo veku 25 – 39 rokov s vysokoškolským vzdelaním. Dotazníkového zberu dát sa zúčastnilo 316 respondentov a respondentiek, z ktorých bolo 267 žien (84 %) a 44 mužov (14 %, 19). 

Z prieskumu vyplynulo, že respondentky – ženy venujú neplatenej práci vo vlastnej domácnosti v priemere 38 hodín týždenne. V priemere najviac času týždenne venovali ženy starostlivosti o deti (12,9 hodín), príprave jedál (7,7 hodín), domácim prácam – upratovaniu (5,1 hodín), starostlivosti o zvieratá (5 hodín) a výrobe a úprave textílií, vrátane prania a žehlenia (2,5 hodiny). Respondentky teda strávili v neplatenej práci 325 minút denne (5 hodín a 25 minút), čo predstavuje odhadom až 247 neplatených pracovných dní ročne pri osemhodinovom pracovnom čase. Čiže o 37 dní viac ako je celosvetový priemer uvedený skôr.

Z výsledkov je zrejmé, že príslušnosť k pohlaviu/rodu ovplyvňuje aktivity neplatenej práce, a to najmä u žien čas venovaný príprave jedla, domácim prácam – upratovaniu a čas venovaný výrobe a údržbe textílií. Naopak, čas venovaný oprave zariadenia domácnosti je u mužov štatisticky výrazne vyšší (2,47 hodiny týždenne) ako u žien (0,42 hodiny týždenne).

Dá sa konštatovať, že muži venujú v rámci neplatenej práce viac času tým činnostiam, ktoré majú charakter záujmov/hobby, alebo sa vykonávajú nepravidelne (ako napr. oprava zariadení, starostlivosť o zvieratá a záhradkárstvo). Naopak, ženy venujú v rámci neplatenej práce viac času tým aktivitám, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre každodenný chod domácnosti (ako napr. príprava jedál a upratovanie).

Keď sme sa pýtali, kto z partnerov/partneriek vykonáva vo vašej domácnosti činnosti neplatenej práce, respondentky v prieskume dominovali pri praní a údržbe textílií, príprave jedál, domácich prácach a starostlivosti o deti a ich partneri zas pri oprave zariadení. Približne v rovnakej miere sa manželia a partneri starali u respondentiek žien najmä o nakupovanie a služby 49,6 %, o zvieratá a manažment domácnosti.

Graf „Kto z partnerov/partneriek vykonáva vo vašej domácnosti činnosti neplatenej práce“ – odpovede respondentky ženy (%). Zdroj: IVPR, 2021.

	Vždy manžel/partner	Obyčajne manželka/partnerka	Obaja partneri rovnako alebo spoločne	Obyčajne manžel/partner	Vždy manžel/partner
Starostlivosť o dospelých	33,3	23,2	37,7	5,8	0,0
Starostlivosť o deti	24,6	40,3	34,3	0,7	0,0
Manažment domácnosti	26,1	20,0	40,0	9,0	4,9
Nakupovanie a služby	14,8	24,8	49,6	10,4	0,4
Oprava zariadenia domácnosti	7,4	4,8	11,7	46,5	29,6
Starostlivosť o zvieratá	19,8	19,0	42,1	15,1	4,0
Záhradkárstvo	31,7	21,8	33,2	10,9	2,5
Výroba a údržba textílií	49,8	35,1	13,1	2,0	0,0
Domáce práce – upratovanie	29,3	35,1	30,2	5,4	0,0
Príprava jedál	32,7	37,5	25,1	4,4	0,4

Až 70 % respondentiek žien si myslelo, že v porovnaní s ich partnermi/manželmi robia o čosi viac, ako je spravodlivý podiel domácich prác a/alebo starostlivosti o deti a iných dospelých (38,7 % robí viac a 31,1 % o trochu viac). Respondenti muži si paradoxne vo väčšej miere (47,5 %) mysleli, že robia tieto práce v rovnakej miere, pričom si to myslelo len 26,8 % žien.

Keď sme sa pýtali, ako sa zmenila situácia počas pandémie COVID-19, až 39,9 % respondentiek žien vykonávalo neplatené domáce práce počas pandémie COVID-19 ešte vo väčšej miere ako ich partneri/manželia. Rovnomernejšie si začali rozdeľovať práce u 18,4 % respondentiek a 20,5 % respondentov. Rovnako ako pred pandémiou si delilo práce 36,8 % respondentiek a 56,4 % respondentov.

Aké by teda mali byť opatrenia na riešenie nespravodlivej deľby neplatenej práce v rodinách

Oxfam stavia na rámci Tri R (recognise, reduce, redistribute) Dianne Elsonovej (2008, 20), ktorý definuje ciele intervencií v oblasti neplatenej práce žien:

• Uznať a zviditeľniť neplatenú prácu na úrovni politiky, komunity a domácnosti aj prostredníctvom zahrnutia do výpočtov HDP.
• Znížiť neplatenú prácu v oblasti starostlivosti, napríklad prostredníctvom technológií a služieb starostlivosti o deti a dospelých, ktoré šetria čas a prácu.
• Prerozdeliť starostlivosť o blízkych a domácnosť od žien k mužom aj prostredníctvom vládnych politík.

Ďalší autori k tomu pridali štvrté R (representation):

• Zlepšiť zastúpenie ľudí, ktorí vykonávajú neplatenú prácu, ale aj platenú prácu starostlivosti v procesoch rozhodovania (2, 21).

Práve štúdia a metodika, ktorú pripravuje IVPR a bude k dispozícii v júni 2022, prispieva k prvému R prostredníctvom zviditeľnenia neplatenej práce žien vrátane realizácie prieskumu a výpočtu jej monetárnej hodnoty a príspevku k HDP, čo môže viesť k lepšiemu naplneniu ďalších troch R.

Na aké konkrétne opatrenia sa treba zamerať, ak chceme férovo vyrovnať deľbu neplatenej práce v rodinách?

• Aplikovať hľadisko starostlivosti a neplatenej práce do pripravovaných analýz a zákonov na úrovni štátu, čo je nevyhnutné k porozumeniu a adresovaniu opakujúcich sa rodových nerovností na trhu práce.
• Realizovať prieskumy využívania času z hľadiska neplatenej práce a výpočet jej monetárnej hodnoty vo vzťahu k HDP s cieľom zviditeľniť a oceniť tento typ práce. Dáta z prieskumov poskytujú dobrý základ pre diskusiu o neplatenej práci v konkrétnejšom zmysle. Dôležité je preto podporiť spoluprácu krajín pri pravidelnom a včasnom zbere veľkých prieskumov využívajúcich čas, ako je napríklad HETUS (22).
• Verejné politiky, podporujúce rovnaké zdieľanie neplatenej práce na úrovni domácností, napríklad zákonné politiky týkajúce sa materských a rodičovských dovoleniek alebo systémy flexibilnej organizácie práce, ktoré by mali byť rodovo citlivé a mali by zahŕňať transformačný cieľ na zvýšenie ich využívania medzi mužmi. Mohli by zahŕňať vyššie úrovne kompenzácie za otcovskú, rodičovskú a opatrovateľskú dovolenku a dlhšie obdobia neprenosnej rodičovskej dovolenky pre mužov, aby boli motivovaní k zdieľaniu zodpovednosti za výchovu detí. Mnoho štúdií preukázalo, že muži, ktorí si vezmú rodičovskú dovolenku, sú zapojení do starostlivosti viac ako tí, ktorí si ju nezobrali.
• Zvýšiť a zabezpečiť geografickú a cenovú dostupnosť a kvalitné investície do služieb starostlivosti o domáce práce, deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným znevýhodnením a inými chronickými ochoreniami a uprednostniť investície do starostlivosti a sociálnej infraštruktúry. V prípade detí do 3 rokov zabezpečiť dostatočné kapacity pre deti a v prípade detí nad 3 roky zabezpečiť finančné príspevky na zabezpečenie služieb pre rodičov.
• Uprednostniť investície do zabezpečenia starostlivosti o deti, seniorov, zdravotne znevýhodnených ľudí a dlhodobo chorých ľudí a investície do sociálnej infraštruktúry. Väčšie investície by pomohli odstrániť medzery v starostlivosti a vytvoriť nové pracovné miesta v sektore starostlivosti. Pandémia COVID-19 ukázala, že opatrovateľské práce sú nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti a ekonomiky – teraz je čas využiť túto dynamiku a uprednostniť starostlivosť vo vládnej politike. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) nedávno predstavil nástroj na presadzovanie rodovej rovnosti prostredníctvom rodovo reagujúcich intervencií s využitím fondov EÚ, zameraných na transformáciu úloh a zodpovedností vo formálnych aj neformálnych štruktúrach starostlivosti (EIGE, 2020a). Model vychádza z troch oblastí – legislatívnej, politickej a finančnej – a podporuje formuláciu programov na podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života v EÚ počas ďalšieho kola ESF a ERSF.
• Zvýšiť a podporiť participáciu mužov na starostlivosti prostredníctvom kampaní a iniciatív zameraných na spravodlivejšiu deľbu neplatených prác medzi mužmi a ženami a kampaní zameraných na odstraňovanie rodových stereotypov.
• Viesť kľúčové kampane na zvyšovanie informovanosti, aby sa zabezpečilo, že občania a občianky budú poznať a uplatňovať svoje práva v oblasti starostlivosti.
• Odstrániť rodový rozdiel v oblasti starostlivosti. Ženy svoje rozhodovanie o tom, či a akým spôsobom budú pracovať, často prispôsobujú opatrovateľským povinnostiam a tomu, či a ako tieto povinnosti zdieľajú so svojím partnerom. Je to výzva najmä pre osamelých rodičov, z ktorých väčšinu tvoria ženy a pre osoby žijúce v odľahlých vidieckych oblastiach, ktorým často chýbajú podporné riešenia. Ženy nesú aj neprimeranú záťaž spojenú s neplatenou prácou, ktorá predstavuje významný podiel na hospodárskej činnosti.
• Vypracovať politiky na monitorovanie a reguláciu pracovných podmienok v opatrovateľských a domácich službách a investovať do štúdií a hĺbkovej analýzy sektora platenej starostlivosti, najmä zberu a harmonizácie údajov.

Autor a autorky:

Ing. Mgr. Andrej Kuruc, analytik a výskumník pre oblasť rodovej rovnosti, Inštitút pre výskum práce a rodiny

Ing. Mgr. Miroslava Knapková, PhD., Katedra ekonómie EF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, vedúca katedry ekonómie

Ing. Mariana Považanová, PhD., Katedra Ekonómie EF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odborná asistentka

Ing. Alena Kačšáková, PhD., Katedra kvantitatívnych metód a informačných systémov EF UMB Banská Bystrica

Použité zdroje:

1. Chopra D., Sweetman C. 2014. Introduction to gender, development and care. In Gender & Development, 22:3, 409-421 DOI: 10.1080/13552074.2014.975486 https://www.researchgate.net/publication/273960712_Introduction_to_gender_development_and_care

2. Rost. L. Bates K., Dellepiane L. 2015. WOMEN’S ECONOMIC EMPOWERMENT AND CARE: EVIDENCE FOR INFLUENCING BASELINE RESEARCH REPORT. 2015, Oxfam https://oxfamilibrary.openrepository.com/bitstream/handle/10546/578732/rr-baseline-report-we-care-200715-en.pdf;jsessionid=567270204BA346987D8B5EB78E0E0BF5?sequence=1

3. Charmes J. 2015.  Time Use Across the World: Findings of a World Compilation of Time Use Surveys  UNDP Human Development Report Office, 97 s. http://www.hdr.undp.org/sites/default/files/charmes_hdr_2015_final.pdf

4. Fälth, A., Blackden M. 2009. Unapaid Care Work Gender Equality and Poverty Reduction. Polici Brief, UNDP. https://www.empowerwomen.org/en/resources/documents/2013/8/policy-brief—unpaid-care-work?lang=en

5. V rôznych štúdiách sa uvádza buď pojem neplatená práca alebo neplatená práca starostlivosti, v texte tieto pojmy budeme používať ako synonymum, keďže starostlivosť je podstatná vzhľadom k tomu, že je stereotypne rodovo asociovaná najmä so ženami.

6. ILO 2018a. CARE WORK AND CARE JOBS FOR THE FUTURE OF DECENT WORK. International Labour Office – Geneva: ILO, 2018. 526 s.  ISBN: 978-92-2-131642-8; ISBN: 978-92-2-131643-5 (web pdf) https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—dgreports/—dcomm/—publ/documents/publication/wcms_633135.pdf

7. Folbre N., Nelson A.J. 2000. For Love or Money—Or Both? In Journal of Economic Perspectives—Volume 14, Number 4—Fall 2000—Pages 123–140, 33 s. https://pubs.aeaweb.org/doi/pdfplus/10.1257/jep.14.4.123

8. Beneria L. a kol. 2019. Gender, development, and globalization: economics as if all people mattered. 2Routledge 711 Third Avenue, New York, https://www.taylorfrancis.com/books/mono/10.4324/9780203107935/gender-development-globalization-lourdes-bener%C3%ADa-g%C3%BCnseli-berik-maria-floro

9. ILO 2017. Improving Employment and Working Conditions in Health Services. Report for discussion at the Tripartite Meeting on Improving Employment and Working Conditions in Health Services (Geneva, 24–28 April 2017) Geneva, 2017 INTERNATIONAL LABOUR OFFICE, GENEVA ISBN 978-92-2-130532-3 (print) ISBN 978-92-2-130533-0 (Web pdf) https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—ed_dialogue/—sector/documents/publication/wcms_548288.pdf

10. Hochsield A. 1989. The Second Shift: Working Parents and the Revolution at Home. 1989 Viking Penguin  revised edition, 2012 release ISBN-10 : ‎ 0143120336

11. Latshaw, B.A. 2011. IS FATHERHOOD A FULL-TIME JOB? MIXED METHODS INSIGHTS INTO MEASURING STAY-AT-HOME FATHERHOOD. In Fathering, Vol. 9, No. 2, Spring 2011, 125-149. s. 145 the Men’s Studies Press, 26s. doi: 10.3149/fth.0902.125 https://www.fatherhood.gov/sites/default/files/resource_files/e000002401.pdf

12. Samman E., Presler-Marshall E., Jones N. et al. 2016. Women’s work Mothers, children and the global childcare crisis. Overseas Development Institute report march 2016. https://cdn.odi.org/media/documents/10333.pdf

13. Hewitson, G. Feminist Economics. In. 21st Century Economics. A reference Handbook. Ed. Rhona C. Free, 2010. ISBN 978-1-4129-6142-4

14. Ferrant G., Pesando L. M., Nowacka K. 2014. Unpaid Care Work: The missing link in the analysis of gender gaps in labour outcomes OECD Development Centre, December 2014, 12 s. https://www.oecd.org/dev/development-gender/Unpaid_care_work.pdf

15. Elson D. 2017. Recognize, Reduce, and Redistribute Unpaid Care Work: How to Close the Gender Gap. March 2017 New Labor Forum 26(2):109579601770013 10.1177/1095796017700135

16. Budlender D. 2010. Time use studies and unpaid care work UN Research Institute for Social Development

17. International Social Survey Programme ISSP 2012. Family and Changing Gender Roles IV Variable Report Documentation release 2016/11/23 Related to the international dataset Archive-Study-No. ZA5900 Version 4.0.0, 971 s. doi: 10.4232/1.12661. https://www.gesis.org/en/issp/modules/issp-modules-by-topic/family-and-changing-gender-roles/2012

18. Eurofound 2016. European Quality of Life Survey – Data visualisation https://www.eurofound.europa.eu/data/european-quality-of-life-survey

19. 2% uviedli možnosť iné, predpokladáme, že išlo transrodových ľudí

20. Oxfam 2018.  MEASURING UNPAID CARE WORK IN HOUSEHOLD SURVEYS. SBN 978-1-78748-261-6 in June 2018. DOI: 10.21201/2018.2616 https://oxfamilibrary.openrepository.com/bitstream/handle/10546/620490/rr-measuring-unpaid-care-work-surveys-060618-en.pdf?sequence=1-

21. UN Secretary 2017. Leave No One Behind Taking Action for Transformational Change on Women´ s Economic Empowement Report of the UN Secretary – General´ s High-Level Panel on Women´ s Economic Empowement. www. WomensEconomicEmpowerment.org @UNHLP Copyright © Secretariat, UN Secretary-General’s High-Level Panel on Women’s Economic Empowerment 2017.

22. Eurostat 2019. Harmonised European Time Use Surveys (HETUS). Guidelines 2019 edition. European Union 2019 PDF: ISBN 978-92-76-01964-0 ISSN 2315-0815 doi: 10.2785/926903 KS-GQ-19-003-EN-N 238s.

Národný projekt Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, www.esf.gov.sk.