Na tretích Dialógoch sme sa symbolicky v marci, mesiaci, v ktorom si celý svet pripomína potrebu podpory rovnosti žien, venovali násiliu na ženách – fenoménu, ktorý je jednou z najvýraznejších podôb diskriminácie žien a dievčat.

Organizačný úsek IVPR Koordinačno metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách predstavil výskumné zistenia o skúsenostiach žien zažívajúcich partnerské násilie s podpornými službami a verejnými inštitúciami na Slovensku. Podrobné predstavenie výsledkov výskumu obsahuje priložená publikácia „Akoby násilie s tým nič nemalo. Skúsenosti žien zažívajúcich partnerské násilie so službami a inštitúciami“ (Bratislava, 2024) a sú zhrnuté aj v priloženej prezentácii. Na tomto mieste zmienime len niekoľko postrehov, ktoré považujeme za kľúčové pre ďalšie zlepšenia ochrany žien Slovenska a ich detí pred násilím a jeho dôsledkami:

• ženy uvádzali pozitívne interakcie najmä so špecializovanými službami, ktoré sú pre nich zdrojom podpory, odborného poradenstva a miestom, kde dostávajú aj praktické rady ako zvládať každodenné situácie a kontakt s úradmi;
• v prípade verejných inštitúcií sú skúsenosti žien rozporuplné a nie vždy ženy zažívajú, že je pochopená ich skúsenosť s násilím a podporovaná ich snaha o zaistenie bezpečia pre seba a svoje deti;
• tie ženy, ktoré hodnotili svoje skúsenosti pozitívne, zdôrazňovali citlivý prístup, znalosti o partnerskom násilí a jeho následkoch ako aj profesionalitu;
• mnohé ženy však mali pocit, že ich skúsenosti a skúsenosti ich detí boli zo strany verejných orgánov minimalizované alebo prehliadané, väčšina poukazovala aj na to, že po rozchode s násilným partnerom sú inštitúcie zapájané do páchania post-separačného prenasledovania.

Výsledky výskumu v oblasti násilia zväčša upozorňujú na nedostatky v systémovej ochrane pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou. Za ostatné roky Slovensko spravilo pokroky v ochrane žien zažívajúcich partnerské násilie a ich detí, zvýšila so dostupnosť podporných služieb a boli tiež prijaté legislatívne opatrenia na ochranu pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou. Predstavený výskum je ďalšou príležitosťou na zlepšovanie politík, postupov a opatrení na vedeckých dôkazoch. Na záver preto vyberáme časť z toho, čo považujeme za potrebné prijať:

• Identifikácia domáceho násilia by sa mala stať imperatívom v starostlivosti o rodinu a rodinnoprávnej agende.
• Kontinuálne vzdelávanie by malo zvýšiť schopnosť identifikovať rôzne formy násilia a pochopenie jeho následkom na ženy a ich deti.
• Pomáhajúce a intervenujúce profesie potrebujú starostlivosť, aby odolávali kognitívnym skresleniam a znižovalo sa riziko sprostredkovania traumy.

Zapísala: Barbora Burajová (IVPR), Bratislava, 20. 3. 2025