Inštitút pre výskum práce a rodiny sa v posledných dvoch desaťročiach venoval výskumom rôznych aspektov sociálneho začleňovania rómskej populácie, vrátane otázok postavenia Rómov na trhu práce, ako aj rôznych foriem sociálnej pomoci a podpory a dopadov. Zároveň IVPR participoval na mnohých výskumoch, ktoré boli zamerané na samotné vytváranie databáz o životných podmienkach Rómov.

Dialógy s IVPR mali tentoraz trochu metodologický charakter a zamerali sa na význam a vývoj zberu kvantitatívnych údajov o rómskej populácii, ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu efektívnych verejných politík založených na dôkazoch. Hoci mnohé opatrenia v oblasti sociálnej politiky cielia na marginalizované rómske komunity (MRK), prístup k spoľahlivým etnicky disagregovaným dátam na Slovensku zostáva výzvou. Etnicita je pritom podľa európskej legislatívy citlivým údajom, čo si vyžaduje osobitnú ochranu. Na druhej strane, európske inštitúcie, najmä Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI), dlhodobo upozorňujú, že bez zhromažďovania presných dát o etnických menšinách nie je možné hodnotiť mieru diskriminácie ani účinnosť prijímaných verejných politík. Od 90. rokov ECRI aj ďalšie európske orgány odporúčajú realizovať prieskumy v prostredí etnických menšín, pričom zber údajov má byť dobrovoľný, anonymný a realizovaný odbornými inštitúciami.

Počas dialógov sme sa v diskusii venovali potrebe zberu etnických údajov na Slovensku, na ktorú opakovane upozorňovali experti Rady Európy a Poradného výboru pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín. Konštatovalo sa, že viaceré strategické dokumenty – od Strednodobej koncepcie rozvoja rómskej národnostnej menšiny (2007 – 2015) po Stratégie integrácie Rómov do roku 2020 a 2030 – poukazujú na chýbajúce či nedostatočné údaje ako kľúčovú prekážku efektívneho monitorovania a hodnotenia politík. Stratégia 2030 už obsahuje podrobnejší systém indikátorov, no aj naďalej naráža na obmedzenú dostupnosť etnicky rozčlenených dát.

Pozornosť diskutujúcich vzbudili právne hľadiská zberu etnických údajov, ktoré sú rámcované pravidlami ochrany osobných údajov – od smernice 95/46/ES po Nariadenie GDPR (2016/679), ktoré sprísnilo podmienky pre ich spracovanie.

V druhej časti Dialógov sa diskutovali konkrétne spôsoby zberu dát o rómskej populácii. Najvýznamnejším zdrojom dát o rómskych komunitách na Slovensku je Atlas rómskych komunít, ktorý od roku 2004 pravidelne mapuje lokalizáciu a životné podmienky MRK na úrovni obcí. Atlas zhromažďuje agregované údaje (bez osobných údajov) o osídleniach, infraštruktúre, bývaní a dostupnosti služieb, čím predstavuje kľúčový nástroj pre plánovanie verejných politík a čerpanie eurofondov. Dáta z Atlasu zároveň slúžia ako základ pre výberové zisťovania (napr. UNDP 2006, 2010), a tzv. zisťovania EÚ ROMA SILC, ktoré priniesli reprezentatívne kvantitatívne údaje o socio-ekonomickej situácii Rómov na Slovensku. Tieto prieskumy umožnili komparáciu medzi typmi osídlení a medzi rómskou a majoritnou populáciou a stali sa empirickým východiskom pre hodnotenie integračných politík.

Prezentácia Daniela Škoblu z Dialógov s IVPR 30. 10. 2025

Bulletin IVPR 10-11/2025 – Zdroje údajov o životných podmienkach Rómov a ako týmto údajom rozumieť? Metodologická poznámka