Obťažovanie, šikanovanie či diskriminácia sú javy, s ktorými sa, žiaľ, stále častejšie možno stretnúť nielen v trestnoprávnej oblasti, ale aj vo sfére pracovnoprávnych vzťahov. Skúsenosti z praxe pritom ukazujú, že skúmanie protispoločenských javov na pracovisku nie je len teoretickou, ale aj vysoko aktuálnou a praktickou témou v pracovnoprávnych vzťahoch. Protispoločenské konanie môže svojím pôsobením voči obeti takéhoto správania dokonca spĺňať charakteristiku fyzického alebo tiež psychického násilia (ktoré možno považovať za v praxi najfrekventovanejšiu formu násilia páchaného na pracovisku). Násilné správanie sa na pracovisku má vo väčšine prípadov podobu psychického násilia, kedy agresor pôsobí na psychiku svojej obete dovtedy, kým sa táto „nezlomí“ a nevyhovie jeho vôli alebo kým nebude v dôsledku jeho konania donútená skončiť pracovný pomer.

Násilie na pracovisku môže mať rôznu podobu a formu, najčastejšie sú však spomínané pojmy ako obťažovanie, šikana, mobbing, bossing či staffing a sexuálne obťažovanie. Postupne dochádza k znižovaniu citlivosti ľudí na prejavy násilia, ktoré je pozvoľna akceptované. Ľudia si na agresívne prejavy zvyknú, stávajú sa stále viac ochotnými prejavy násilia schvaľovať a sami sú pripravení správať sa násilne. Násilie sa stáva súčasťou životného štýlu. Na Slovensku sa so zastrašovaním, slovným útočením a inými prejavmi stretáva takmer tretina zamestnancov. Podľa niektorých zistení sa obeťou mobbingu stáva jeden zo šiestich zamestnancov a svedkom ponižovania sa stáva až 80 % zamestnancov, ktorí však nezakročia voči takýmto konaniam.

Predkladané číslo bulletinu sa zaoberá otázkami a problematikou neželaných praktík na pracovisku a niektorými spôsobmi ich prevencie a pomoci obetiam takýchto praktík. Autorkou je RNDr. Miroslava Kordošová, PhD.