Problematika, zo zahraničnej spisby známa ako „User involvement in social services“, je v skutočnosti oveľa komplexnejšia ako to, že sociálne služby sa niekomu poskytujú – ich užívateľom. Jej teoreticko-metodologické (konceptuálne), sociálno-politické a pragmatické aspekty majú široké ľudsko-právne súvislosti. Ide o vytváranie podmienok pre spolurozhodovanie a aktívnu účasť užívateľov (ale aj ich rodín a zastupujúcich organizácií) v systéme sociálnych služieb, čím sa  prakticky napĺňa právo užívateľov na „…rešpektovanie ich prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti, vrátane slobody voľby a samostatnosti“ (vo všeobecnosti; článok 3 OSN Dohovoru  o právach osôb so zdravotným postihnutím; 2006). Rovnako právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti (článok 19 OSN Dohovoru), kedy sa im (aj) vďaka sociálnym službám vytvára priestor na žitie v spoločenstve s možnosťami voľby na rovnakom základe s ostatnými.

Cieľom prehľadovej štúdie je stručne predstaviť terminologické a konceptuálne východiská problematiky vťahovania užívateľov do sociálnych služieb (všeobecne), a následne, zosumarizovať hlavné smery uvažovania a diskutovania o nej. Poznanie východísk a prevažujúcich smerov uvažovania o tejto téme považujeme za významné k tomu, aby sa odborne, nie intuitívne, nastavovali na jednotlivých úrovniach (národnej, regionálnej, lokálnej či organizačnej) nové sociálno-politické iniciatívy v tejto oblasti, rovnako, aby sa korektnejšie chápali a interpretovali výstupy a efekty existujúcich  politík a praktických postupov.

Autorkou je prof. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.