Autorkou je prof. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.

Z úvodu:

V roku 2014, keď sa spracovával dokument Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020, sa na základe SWOT analýzy stavu sociálnych služieb (ďalej len „SoS“) na Slovensku konštatovalo, že jednou zo slabých stránok ich rozvoja je „… absencia strategického rámca rozvoja sociálnych služieb v Slovenskej republike“ (MPSVR SR, 2014, s. 24). Na strane druhej, existencia iných strategických dokumentov (napr. pre oblasť transformácie a deinštitucionalizácie SoS) a možnosť prípravy ďalších sa považovala za príležitosť k rozvoju SoS do budúcnosti. Už v tomto období sa preto Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“) prihlásilo k potrebe spracovania dokumentu pod názvom Strategický rámec rozvoja sociálnych služieb do roku 2030 v Slovenskej republike. Tento mal stanovovať dlhodobé ciele rozvoja SoS na Slovensku, ktoré by sa stali východiskom pre legislatívne úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní SoS, pre zabezpečenie ich udržateľného financovania, vrátane vytvorenia takých finančných podmienok, ktoré by motivovali a podporovali rozvoj a zavádzanie komunitných SoS. Strategický rámec mal nadväzovať na ďalšie kľúčové strategické dokumenty a rámce, osobitne pre oblasť rozvoja zdravotnej starostlivosti a inkluzívneho vzdelávania pre znevýhodnené skupiny obyvateľov (ibid).

Keďže v období 2015 – 2020 sa nepodarilo zámer spracovania dokumentu zrealizovať (uvádza sa, že pre nedostatok spoľahlivých informácií a dát), premietol sa aj do ďalšieho cyklu formulovania rozvojových priorít SoS – do dokumentu Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 – 2030 (MPSVR SR, 2021). Prijatie strategického dokumentu tohto druhu sa explicitne vymedzilo ako vstup/predpoklad/základ legitimity formulovania a napĺňania národných priorít rozvoja SoS na ustanovené obdobia, najmä z aspektu finančnej, personálnej a inej zdrojovej udržateľnosti ich rozvojovej trajektórie. Potreba prípravy strategického rámca rozvoja SoS sa najnovšie intenzívne zmieňuje aj v Koncepcii reformy financovania SoS (MPSVR SR, 2024), kde sa jeho spracovanie vymedzuje ako jedna z implementačných aktivít tejto koncepcie.

V kontexte dlhodobého záväzku spracovania vyššie uvedeného strategického dokumentu začalo MPSVR SR organizovať ku koncu roka 2024 predbežné odborné konzultácie s Inštitútom pre výskum práce a rodiny (ďalej len „IVPR“) o tom, ako pre roky 2025 – 2026 naplánovať a riadiť širokú odbornú diskusiu relevantných aktérov k príprave dokumentu. Výsledkom diskusií bolo rozhodnutie:

1. rozšíriť zameranie dokumentu o dimenziu formovania vízie rozvoja SoS a posunúť časový rámec jeho pôsobnosti do roku 2040; v súlade s tým upraviť názov dokumentu: Vízia a stratégia rozvoja sociálnych služieb na Slovensku do roku 2040 (ďalej len „Vízia“);
2. vytvoriť od roku 2025 expertnú pracovnú skupinu (ďalej len „EPS“) pre prípravu Vízie tak, aby boli manažérsky a procesne naplnené požiadavky na participatívnu prípravu dokumentov tohto druhu (MIRRI SR, 2017);
3. poveriť IVPR vedením a facilitovaním širokej odbornej diskusie (príp. iných komunikačných formátov) aktérov zastúpených v EPS k príprave Vízie;
4. s ohľadom na aktuálnu situáciu v SoS venovať v roku 2025 osobitnú pozornosť otázkam personálneho zabezpečenia SoS a ku koncu roka 2025 vydať prvý čiastkový výstup: Aktuálne problémy personálneho zabezpečenia sociálnych služieb a návrhy opatrení.

Aj keď je činnosť EPS iba v „polčase“, rozhodli sme sa ku koncu roka 2025 sprostredkovať cez formát bulletinu zainteresovanej odbornej verejnosti vybrané informácie a zaujímavosti z procesu prípravy dokumentu v roku 2025, s osobitným zameraním na otázky súvisiace s formovaním predstavy o budúcich SoS na Slovensku, teda o ich vízii (s čím korešponduje názov bulletinu).

Prečo špecifické zameranie na víziu rozvoja SoS? Predovšetkým preto, že po systematických diskusiách dokázala EPS dospieť počas roka 2025 k jej zdieľanému chápaniu (rámcovej zhode o vízii). Rovnako preto, že na najvyššej (celonárodnej) úrovni debata k tejto otázke doposiaľ neprebehla. Paradoxne, od individuálnych poskytovateľov SoS očakávame, že pri napĺňaní štandardov kvality budú mať vo svojich zakladajúcich dokumentoch jasne ustanovenú víziu a strategické ciele svojej činnosti (kritérium 1.1 prílohy č. 2 zákona o sociálnych službách); a že budú k tomu viesť so všetkými zainteresovanými aktérmi (prijímateľmi a prijímateľkami, personálom, rodinami, príp. inými aktérmi v komunite) systematický dialóg. Absencia celonárodnej vízie, t. j. predstavy/sna/obrazu, kde chceme vidieť SoS v období najbližších 15 – 20 rokov, akú si o nich formujeme predstavu, môže znamenať, že strategické a čiastkové ciele zamerané na rozvoj SoS sa prijímajú/budú prijímať bez ustálenej hodnotovej základne, širšej spoločenskej legitimity a jasnejšieho smerovania. Vízia ponúka systému SoS stálosť, pomáha porozumieť jeho významu (misii) v systéme sociálnej starostlivosti o ľudí (v najširšom slova zmysle). Cez definovanú víziu možno budovať spravodlivý systém SoS, podporovať jeho odolnosť a schopnosť udržiavať si potrebnú rovnováhu aj v čase narušenia jeho rovnováhy pre vplyv externalít, ktoré nemá samotný systém pod kontrolou (napr. pre nedostatok finančných zdrojov, dostupného a stabilného personálu; pre potrebu riešiť mimoriadne situácie väčšieho rozmeru a spoločenského dopadu).

K rozhodnutiu zamerať text bulletinu na otázky stanovovania vízie rozvoja SoS na Slovensku nás posmelil aj širší medzinárodný a sociálno-politický kontext. Vidíme ho v dokumente Správa o strategickom výhľade za rok 2025. Odolnosť 2.0: posilnenie EÚ, aby v turbulentných a neistých časoch prosperovala (2025 Strategic Foresight Report. Resilience 2.0: Empowering the EU to thrive amid turbulence and uncertainty), ktorý bol publikovaný 9.9.2025 Európskou komisiou ako Oznámenie Európskemu parlamentu a Rade (EC, 2025). Dokument reflektuje na veľké krízy, ktorými si prešla Európa za ostatnú dekádu (napr. migrácia, Covid-19, ruská vojnová agresia na Ukrajine či situácia na strednom východe) a megatrendy vývoja (napr. demografické zmeny, rozširujúce sa nerovnováhy, akcelerujúce technologické a klimatické zmeny, či meniace sa globálne usporiadanie sveta), z dôvodu ktorých už nebude na ďalšie dekády (do roku 2040) postačovať reaktívna politika. Nevyhnutný bude transformačný, proaktívny a dopredu smerujúci prístup (v našom prípade prístup založený na široko spoločensky akceptovanej vízii rozvoja SoS) vedúci k budovaniu odolnosti aj pre časy neistoty a turbulencií.