Analýza ekonomickej hodnoty neplatenej práce vo vzťahu k HDP ako podklad pre vytvorenie nástrojov pre rodovo vyváženú deľbu práce. Hodnota neplatenej práce žien a mužov v domácnosti a jej férové rozdelenie. Štúdia a metodika (Andrej Kuruc, Miroslava Knapková, Mariana Považanová, Alena Kaščáková, 2023)

Laboratórium, práca s cytostatikami
Aktuálne zmeny v problematike karcinogénov, mutagénov a reprodukčne toxických faktorov v pracovnom prostredí. Analytický komentár IVPR 1/2024 (Miroslava Kordošová)
15. júla 2024
Titulná strana publikácie On-line metodikapostupu polície prvého kontaktu v prípadoch domáceho násilia (2020)
On-line metodika postupu polície prvého kontaktu v prípadoch domáceho násilia. Prístup citlivý k obeti (Oľga Pietruchová, 2020)
29. júla 2024

Analýza ekonomickej hodnoty neplatenej práce vo vzťahu k HDP ako podklad pre vytvorenie nástrojov pre rodovo vyváženú deľbu práce. Hodnota neplatenej práce žien a mužov v domácnosti a jej férové rozdelenie. Štúdia a metodika (Andrej Kuruc, Miroslava Knapková, Mariana Považanová, Alena Kaščáková, 2023)

Titulná strana publikácie Analýza ekonomickej hodnoty neplatenej práce vo vzťahu k HDP ako podklad pre vytvorenie nástrojov pre rodovo vyváženú deľbu práce (2023)

Na zber údajov sme použili metódu dopytovania pomocou dotazníka. Ten bol zameraný na neplatenú prácu v domácnosti, na množstvo času, ktoré ľudia venujú jej vykonávaniu. Špecifikom zberu dát bola skutočnosť, že zber prebehol v období pandémie COVID-19. Z tohto dôvodu sme sa prostredníctvom dotazníka pýtali aj na vplyv pandémie COVID-19 na neplatenú prácu, na jej množstvo, štruktúru, rovnomernosť a deľbu jej vykonávania dospelými členmi domácnosti. Dotazník bol anonymný a bol rozdelený do štyroch častí: sociodemografická časť, otázky týkajúce sa neplatenej práce v domácnosti, vplyv pandémie COVID-19 na vykonávanie neplatenej práce v domácnostiach a rodové rozdiely pri vykonávaní neplatenej práce v domácnosti.

Išlo o nereprezentatívny prieskum a výsledky dokumentujú najmä skúsenosti žien vo veku 25 – 39 rokov s vysokoškolským vzdelaním. Väčšinou pochádzali z Bratislavského kraja a Bratislavy, čiže z liberálnejšieho prostredia. Buď pracovali na plný úväzok, alebo boli študentky, a asi 13 % žien bolo na rodičovskej či materskej dovolenke (žiadni muži). Viac ako polovica žien žila v partnerskej domácnosti s deťmi do 26 rokov a 7,1 % žien boli osamelé matky s deťmi do 26 rokov (žiadni muži). Počas pandémie COVID-19 až polovica respondentiek bola doma.

Inštitút pre výskum práce a rodiny vydal túto publikáciu ako súčasť výstupov národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk.

3 logá: ESF-EFRR, Operačný program Ľudské zdroje, MPSVR SR