Vážené kolegyne, kolegovia, návštevníci web stránky IVPR, 28. apríla si pripomíname Svetový deň BOZP.

Vlády, odborári aj zamestnávatelia upozorňujú v týchto dňoch na dôležitosť bezpečnosti a ochrany zdravia na pracoviskách. 

28. apríl  je už od roku 2003 vyhlásený z iniciatívy Medzinárodnej organizácie práce (ILO/MOP) za Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.  Svetový deň BOZP, ktorý sa oslavuje každý 28. apríl je príležitosť zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, ako môžeme vylepšiť pracovné prostredie pre všetkých. Bezpečnosť a zdravie na pracovisku nie sú len právnou povinnosťou zamestnávateľov, ale aj morálnou povinnosťou každého z nás.

Na celom svete si odbory aj zamestnávatelia pripomínajú pamiatku pracovníkov, ktorí prišli o život v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pri výkone svojej práce. Podľa štatistiky inšpekcie práce utrpelo na Slovensku v minulom roku pracovné úrazy s následkom smrti 19 zamestnancov. Zo 7 401 všetkých registrovaných úrazov bolo 52 pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví. Každému z týchto prípadov sa dalo predísť. Tento spomienkový deň je zároveň výzvou na zlepšenie systémov určených na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracujúcich.

Témou tohtoročného medzinárodného dňa BOZP je Klimatická kríza, ktorá vnáša do dennodennej agendy pracovných úrazov aj novú tému– pripravenosť na mimoriadne situácie.

Zmena klímy neznamená len extrémne počasie a meniace sa poveternostné podmienky. Vo vyhlásení Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z decembra 2023 sa uvádza, že v tomto roku sme boli svedkami „alarmujúceho nárastu katastrof súvisiacich s klímou vrátane lesných požiarov, horúčav a sucha, ktoré viedli k vysídľovaniu obyvateľstva, stratám v poľnohospodárstve a zvýšenému znečisteniu ovzdušia“. A to s výrazným dopadom na svet práce. V reakcii na zrýchľujúcu sa krízu, ktorá ovplyvňuje bezpečnosť práce a zdravie pracovníkov, Medzinárodná odborová konfederácia, vyhlásila tému Medzinárodného spomienkového dňa na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania v roku 2024 ako „Klimatická kríza a zdravie pracovníkov“.

Vzrástli nielen úmrtia a choroby súvisiace s horúčavami u pracovníkov v poľnohospodárstve, stavebníctve a iných prácach vykonávaných vonku, práca v extrémnom počasí spôsobuje aj únavu a nárast pracovných úrazov a chorôb súvisiacich so stresom. Práve tepelný stres, UV žiarenie, ktoré vystavuje pracovníkov riziku chronických zdravotných problémov vrátane rakoviny kože a poškodenia očí, kardiovaskulárnych ochorení, respiračných ochorení a účinkov na ich psychosociálne zdravie, ale aj znečistenie ovzdušia, závažné priemyselné havárie, extrémne poveternostné udalosti a zvýšené vystavenie chemickým látkam sú príkladmi pracovných rizík v súvislosti so zmenou klímy.

„Klimatická kríza už nie je vzdialenou hrozbou, je súčasná. Je nevyhnutné, aby sme požadovali spoľahlivé politiky a postupy na ochranu našich pracujúcich pred nebezpečnými dôsledkami zmeny klímy. Je potrebné začleniť hodnotenie klimatických rizík a pripravenosť na mimoriadne situácie do našich noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

V politickom dokumente Medzinárodnej organizácie práce o vplyve zmeny klímy na bezpečnosť pri práci z apríla 2024 sa uvádza, že „presvedčivé dôkazy dokazujú, že zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia predstavujú zvýšené riziko pracovných úrazov, chorôb z povolania a úmrtí“.

Výskum naznačuje, že v mnohých prípadoch nejde o náhodu alebo nevyhnutné nešťastie. V štúdii z roku 2024 uverejnenej v časopise Annals of the American Association of Geographers medzinárodný tím výskumníkov, ktorý skúmal súvislosti medzi globálnym obchodom a rizikami pre pracovníkov spojenými so zmenou klímy, dospel k záveru, že „zdôrazňujú ekonomický vplyv nad environmentálnym rizikom, spôsob, akým sú vplyvy zmeny klímy vyjadrené prostredníctvom globálnych ekonomických procesov, ktoré sú vo svojej podstate dynamické a prepojené s globálnymi procesmi obchodu.

V Európe rovnako nie je možné „zatvárať oči“ pred klimatickými zmenami. Spolu s novými formami práce, ale aj novými rizikami, technológiami a zmenami na trhu práce výrazne tlačia aj na zmenu európskej legislatívy. „Len v oblasti BOZP je potrebné revidovať 24 európskych smerníc. Za tým účelom boli vytvorené pracovné skupiny na jednotlivé oblasti, ako napríklad na smernice o práve na odpojenie sa, na smernice o zobrazovacích jednotkách, na prácu vykonávanú pre digitálne platformy, teleprácu, či vznikla pracovná skupina pre vývoj pravidiel BOZP a zmenu klímy, pracovná skupina pre systém registrácie chorôb z povolania a mnohé ďalšie vrátane samostatnej s rozsiahlym programom pre chemikálie,“  „Všetky nové skutočnosti sú veľkou výzvou pre odbory na európskej, aj národnej úrovni, aby zamestnanci pracovali v zdraviu vyhovujúcich a bezpečných pracovných podmienkach.“ 

Spracovala: RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., výskum BOZP a pracovných podmienok