OECD riaditeľstvo pre zamestnanosť, prácu a sociálne veci a Trento centrum pre lokálny rozvoj, v spolupráci s Európskou úniou a talianskou vládou zorganizovali 4. júla 2023 v Ríme seminár pod názvom Translating findings from a disability assessment pilot into policy reform: Considerations and experiences in selected countries (Prenos poznatkov z pilotu zameraného na posudzovanie zdravotného postihnutia do politickej reformy: Reflexie a skúsenosti vybraných krajín).

Zámerom bolo diskutovať výsledky OECD pilotného projektu k posudzovaniu zdravotného postihnutia pomocou nástroja WHODAS 2.0 (WHO Disability Assessment Schedule), ktorý sa za finančnej podpory Európskej únie realizoval vo viacerých provinciách Talianska. Keďže podobné projekty prebiehali aj v iných európskych krajinách, resp. iné krajiny v súčasnosti deklarujú zámer reformovať systém posudzovania zdravotného postihnutia v súlade s OSN Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, k diskusnému stolu boli pozvaní aj zástupcovia a zástupkyne Estónska, Lotyšska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Slovensko zastupovala Kvetoslava Repková z Inštitútu pre výskum práce a rodiny a z Inštitútu edukológie a sociálnej práce FF PU v Prešove a Ján Gabura, generálny riaditeľ sekcie sociálnej politiky MPSVR SR.

Širší kontext podujatia

Reformné úsilie viacerých európskych krajín v oblasti posudzovania zdravotného postihnutia vychádza z nevyhnutnosti napĺňania OSN Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) a z prístupu k zdravotnému postihnutiu ako k ľudsko-právnej otázke. Dohovor nevymedzuje, čo je zdravotné postihnutie ako také, ale v čl. 1 vymedzuje, kto sú osoby so zdravotným postihnutím. Ide o „osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“. Kľúčové je slovo „v súčinnosti“, nakoľko premosťuje zdravotné charakteristiky konkrétneho človeka s prekážkami (fyzickými, postojovými), ktoré má vo svojom prostredí  a ktoré mu bránia žiť život s takými možnosťami voľby a príležitosťami, ktoré sú bežne dostupné ostatným.

Ak chcú krajiny rešpektovať vo svojich verejných politikách takýto prístup k osobám so zdravotným postihnutím, potom pri vyhodnocovaní podmienok ich života nemôžu zohľadňovať len ich zdravotné aspekty (impairments = poruchy). Musia na ne nahliadať v kontexte možností, ktoré majú osoby s rozličnými poruchami pre ich bežné žitie, teda v kontexte ich bežného fungovania. A práve WHODAS 2.0 je nástrojom na meranie fungovania človeka s určitými poruchami vo všetkých životných oblastiach/doménach (poznávanie; mobilita; starostlivosť o seba; vychádzanie s ostatnými; bežné životné aktivity – domácnosť, vzdelávanie, práca, voľný čas; účasť na živote spoločenstva/komunity).

Prečo zastúpenie IVPR a MPSVR SR na podujatí?

Zastúpenie MPSVR SR v osobe generálneho riaditeľa sekcie sociálnej politiky preto, lebo ministerstvo je zodpovedné za realizáciu reformy posudkových činností na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a sociálnych služieb podmienených odkázanosťou ako súčasti komponentu 13 (Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť) Plánu obnovy a odolnosti SR. V súčasnosti MPSVR SR zriadilo pracovnú skupinu na prípravu reformy, ktorá sa zaoberá, okrem iného, aj otázkou zavedenia metodologického nástroja WHODAS 2.0 do národného posudkového systému.

Rovnako zastúpenie IVPR nebolo náhodné. Kvetoslava Repková sa dlhodobo výskumne venuje problematike posudkových činností, čoho výsledkom je jej nedávna vedecká monografia Reforming Disability Assessment. Implications for Social Work as Human-Rights Profession. Okrem toho je garantkou a lektorkou špecializačného vzdelávacieho programu Sociálna posudková činnosť, ktorý realizuje Inštitút pre výskum práce a rodiny v rámci národného projektu PROFI-II. Napokon, je členkou pracovnej skupiny MPSVR SR pre prípravu reformy posudkových činností, čím sa zabezpečuje prepojenie vedecko-výskumných, analytických a vzdelávacích kapacít pre prípravu reformy s kapacitami legislatívnymi, organizačnými a občianskymi.

V prezentácii pod názvom „Disability Assessment Policy Reform in Slovakia: a perspective of challenges“ sa K. Repková a J. Gabura venovali krátkej retrospektíve vývoja systému posudkových činností na Slovensku, s osobitným dôrazom na dôvody jeho reformy v súčasnosti. Predstavili nielen vecné, organizačné a časové zámery/plány, k čomu by mala reforma viesť (v súlade s jej rámcovým vymedzením v Pláne obnovy a odolnosti), ale aj výzvy, ktoré sa z predbežných prác na reforme ukazujú ako aktuálne a treba sa s nimi vysporiadať (prezentácia tu).

Čo ukázali pilotné skúsenosti s využívaním WHODAS v iných krajinách

• predovšetkým, že využívanie prevažne medicínskeho prístupu k posudzovaniu zdravotného postihnutia nezodpovedá súčasným požiadavkám na uplatňovanie ľudsko-právneho prístupu k osobám so zdravotným postihnutím; posúdenie zdravotnej dokumentácie je len jednou z informácií o danom človeku; nehovorí nič o tom, ako žije, ako bežne funguje;
• výsledky posudzovania porúch človeka (prevažne na účely vydania preukazu osoby so zdravotným postihnutím) a posudzovania jeho fungovania v bežnom živote môžu byť v niektorých prípadoch diametrálne odlišné (napr. mužovi s poruchami obehového systému nemusí byť priznaný preukaz osoby so zdravotným postihnutím, ale v bežnom živote môže mať vážne problémy s fungovaním; naopak, muž s onkologickým ochorením môže byť uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale v bežnom fungovaní môže mať len mierne problémy);
• posudzovanie je postupný proces, ktorý by mal byť rozdelený do troch fáz:
• posudzovanie zdravotného stavu/impairment assessment – ako úvodná informácia o človeku;
• posudzovanie funkčnosti /assessment of functioning; performance assessment – teda toho, ako človek žije, ako funguje, čo vo svojom životnom kontexte dokáže sám a čo už nie;
• posudzovanie potrieb/needs assessment – ide o posúdenie, aké formy intervencií (napr. sociálnych služieb, peňažných príspevkov, príp. iných foriem podpory a pomoci) je potrebné poskytnúť  k tomu, aby človek s „posúdenými“ poruchami, žijúci v určitom „posúdenom“ kontexte mohol žiť čo najsamostatnejší, nezávislý život vo svojom prirodzenom prostredí;
• existujú určité modely možného vylaďovania zistení z posudzovania porúch a z posudzovania funkčnosti, resp. možnosti včlenenia posudzovania funkčnosti do posudzovania porúch (napr. na účely vydania preukazu):
• model spriemerovania/averaging (spriemerujú sa zistenia z percentuálneho posúdenia porúch a funkčnosti, nakoľko obe majú význam pre realistické a validné posúdenie zdravotného postihnutia konkrétneho človeka, aj keď v rozličnom rozsahu);
• model označovania/flagging (využíva sa v prípade, kedy sú výsledky oboch posúdení výrazne rozličné a preto sú potrebné ďalšie informácie alebo nové posúdenie);
• model škálovania/scaling (základom je posudzovanie zdravotného stavu/porúch, ale určitým koeficientom sa berú do úvahy aj faktory prostredia – napr. percento ustanovené na základe posúdenia poruchy x určitý koeficient na základe zistení WHODAS). 

Čo sme pochopili?

Predovšetkým to, ako dôležité je realizovať pilotné overenie nového nástroja posudzovania (WHODAS 2.0) pred jeho mandatórnym zavedením do bežnej  posudkovej praxe. Zároveň, že medzi fázou pilotného overenia a politickým rozhodnutím o samotnej politickej reforme a jej zavedením do praxe môže prejsť pomerne dlhý čas, podmienený nielen politickými, ale aj ekonomickými, personálnymi, či inými faktormi.

Spracovala: Kvetoslava Repková

Ilustračné foto: charlesdeluvio on Unsplash