Od 7. do 11. októbra 2024 sa v Košiciach uskutočnilo sčítanie ľudí bez domova, ktoré bolo pre mesto jedinečné najmenej z dvoch dôvodov: po prvé, išlo o prvé sčítanie vrátane ľudí prespávajúcich vonku na ulici a v nocľahárňach. Po druhé, toto sčítanie sa uskutočnilo v rámci dvojročného projektu Európskeho sčítania ľudí bez domova, v koordinácii s ďalšími štrnástimi európskymi mestami.

Proces prípravy sčítania ľudí bez domova bol realizovaný v partnerstve Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), mesta Košice a Nadácie DEDO. IVPR bol v sčítaní koordinátorom aktivít vo vzťahu k európskym partnerom a rovnako zastrešoval metodiku sčítania v Košiciach a spracovanie a vyhodnotenie získaných dát. Nadácia DEDO riadila koordináciu prípravy na lokálnej úrovni, vrátane komunikácie s poskytovateľmi služieb ľuďom bez domova v meste, tvorby mapy a trás sčítania, náboru dobrovoľníkov – anketárov a ďalších organizačných aktivít.

V čase sčítania takmer 140 anketárok a anketárov vypĺňalo dotazníky s ľuďmi prespávajúcimi vonku na ulici a tými, ktorí žijú v nevyhovujúcich obydliach, ako napr. prístrešky a chatrče. Do sčítania boli takisto zapojení ľudia žijúci v zariadeniach pre ľudí v bytovej núdzi – v nocľahárňach, útulkoch, zariadeniach núdzového bývania. S nimi vypĺňali dotazníky zamestnanci týchto zariadení.

Sčítanie prinieslo viaceré zaujímavé zistenia.

Koľkí ľudia boli sčítaní

V Košiciach bolo celkovo sčítaných 2 300 ľudí bez domova. Tento počet zahŕňa ľudí v širokej škále životných situácií podľa zjednodušenej ETHOS Light typológie, vrátane dospelých osôb bez prístrešia, rodičov s deťmi žijúcich v zariadeniach (útulky, zariadenia núdzového bývania) a nevyhovujúcich obydliach (napr. prístrešky, chatrče), ako aj tzv. nezistených osôb, ktoré odmietli odpovedať na otázky v dotazníku.

Z celkového počtu 2 300 sčítaných bolo 1 304 dospelých osôb a 996 detí.

Pre porovnanie, v roku 2021 bolo v rámci Registračného týždňa rodín v bytovej núdzi v Košiciach sčítaných 1 737 osôb, z nich 1 187 detí. V registračnom týždni sa však nesčítavali osoby prespávajúce vonku na ulici a v nocľahárňach – tých bolo spolu 307.

 „Je potrebné brať do úvahy, že počet ľudí bez domova sa v čase mení a závisí aj od dĺžky obdobia, kedy sčítanie prebieha,“ uviedla Barbora Vávrová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Sčítaní ľudia najčastejšie žijú sami, bez partnerky a bez detí

Väčšinu dospelej populácie ľudí bez domova sčítaných v Košiciach tvorili muži (44,2 %). Avšak viac než pätina sčítaných osôb (21,1 %) na otázku o pohlaví neodpovedala. 

Z hľadiska veku mala najvyššie zastúpenie stredná generácia. Osoby vo veku 30-49 rokov tvorili 29,5 % všetkých sčítaných osôb. Druhou najviac zastúpenou vekovou kategóriou boli osoby vo veku 50 – 64 rokov (21,2 %). Najnižšie zastúpenie mali osoby v dôchodkovom veku – 6,7 % všetkých sčítaných dospelých osôb.

• Medzi ľuďmi bez domova v Košiciach prevládali osoby, ktoré žijú samy – bez partnera/partnerky a bez detí. Takúto situáciu celkovo deklarovalo 28,9 % osôb. Druhým najčastejším typom bolo spolužitie s partnerom/partnerkou a deťmi, ktorý reportovala štvrtina sčítanej populácie. Podiel osamelých rodičov predstavoval 7,1 %.

Občania iných krajín prežívajúci bytovú núdzu v Košiciach predstavovali 1,3 % sčítaných a pochádzali najčastejšie zo susedných krajín – z Ukrajiny a Českej republiky.

Takmer dve tretiny sčítaných boli bez domova viac ako 5 rokov a mnohí vlastné bývanie niikdy nemali

Sčítanie sa však venovalo aj iným dôležitým témam, akými sú napríklad príčiny straty bývania, či dĺžka trvania bytovej núdze.

„Bytová núdza môže mať rôzne podoby a zahŕňa širokú škálu životných situácií,“ upresnila Barbora Vávrová. V Košiciach bolo najviac, 43,1 % dospelých osôb, sčítaných v neštandardnom obydlí. 22,1 % plánovalo nocovať v útulku, domove na polceste, alebo zariadení núdzového bývania a 16,2 % v nocľahárni.

151 dospelých osôb (6,6 % z celkového počtu) bolo sčítaných ako prespávajúcich v noci z 10. októbra vonku na ulici.

Potvrdili sa skúsenosti z iných miest, že z hľadiska dĺžky trvania bezdomovectva sú najviac zastúpenou skupinou ľudia, ktorí čelia bytovej núdzi viac ako 5 rokov – v Košiciach išlo o 63,2 % odpovedajúcich. Rovnako nebolo prekvapivé, že k strate domova obvykle vedú viaceré dôvody – v Košiciach boli najčastejšie zastúpené rodinné a finančné problémy.

Pomerne veľká skupina košickej populácie v bytovej núdzi však nikdy v minulosti stabilné bývanie, vlastný alebo prenajatý byt alebo dom, ani nemala – išlo o viac ako 27 % osôb, ktoré bývali v neštandardnom obydlí alebo v zariadení dočasného ubytovania pre ľudí v bytovej núdzi a vyše 21 % v nocľahárni. (napr. fajn priestor pre komentár z Nadácie DEDO o rizikách / význame reprodukcie chudoby…)

Porovnanie s ostatnými európskymi mestami

Pri porovnaní zisteného počtu ľudí bez domova s ostatnými 14 mestami zapojenými do projektu sa do úvahy brali len dospelé osoby – prespávajúce vonku, v nocľahárňach, alebo v zariadeniach dočasného ubytovania. Neboli započítaní ľudia sčítaní v nevyhovujúcom bývaní (chatky, chatrče). V Košiciach bolo takto sčítaných 520 dospelých osôb.

Po prepočte na celkový počet obyvateľov bol v Košiciach zistený podobný podiel ľudí v uvedených situáciách ako vo väčšine ostatných miest. V Košiciach išlo konkrétne o 0,23 % ľudí, pričom nižší podiel ako 0,1 % bol zistený len v štyroch mestách: v talianskom Miláne (0,02 %) a Catanii (0,05 %), v holandskom regióne West-Friesland (0,02 %) a v slovinskej Ľubľane (0,07 %). Naopak, podiel vyšší ako 0,5 % ľudí v situáciách ETHOS Light 1 – 3 na celkovom počte obyvateľov mesta bol zistený len v dvoch mestách: v Münsteri (0,56 %) a v Dubline (1,3 %).

V porovnaní s ostatnými mestami, v ktorých prebiehalo koordinované sčítanie, však bol v Košiciach zistený vysoký podiel ľudí bez prístupu k 24-hodinovému ubytovaniu (v útulkoch či zariadeniach núdzového bývania). Až v piatich mestách bol podiel osôb prespávajúcich v zariadeniach s možnosťou 24-hodinového ubytovania na počte zistených osôb viac ako 80 %, čo je dvakrát viac ako v Košiciach (41 %). Nižšie podiely ako v Košiciach boli zistené len v Miláne (20,3 %), Catanii (28,2 %) a Nijmegene (29,6 %).         

Košice	Počet osôb	Podiel (%)
Prespávajúci vonku na ulici	151	29,0
V nocľahárňach	156	30,0
V zariadeniach 24-h ubytovania	213	41,0
Spolu	520	100

O projekte Európskeho sčítania ľudí bez domova

Projekt Európskeho sčítania ľudí bez domova, ktorého súčasťou bolo aj mesto Košice, vznikol z iniciatívy EPOCH – Európskej platformy boja proti bezdomovectvu a Európskej komisie. Hlavným cieľom bolo vytvoriť jednotnú metodológiu sčítania ľudí bez domova a pilotne ju otestovať súčasne vo viacerých európskych mestách, a tak získať porovnateľné dáta o počte ľudí bez prístrešia a v zariadeniach dočasného ubytovania pre ľudí bez domova (ako napr. nocľahárne, útulky, zariadenia núdzového bývania). V roku 2024 bolo do sčítania okrem Košíc zapojených ďalších 14 miest v 10 krajinách: Miláno a Catania (Taliansko), Porto (Portugalsko), Ľubľana (Slovinsko), Budapešť (Maďarsko), Dublin a Cork (Írsko), Namur a Charleroi (Belgicko), Bochum a Münster (Nemecko), Lyon (Francúzsko), Nijmegen a región Západné Frízsko (Holandsko).