Hoci v priebehu posledných troch desaťročí došlo k významným posunom v konceptualizácii sexuálnej viktimizácie a jej rôznorodých podôb, a to najmä s dôrazom na posilnenie postavenia a práv obetí, stále existujú viaceré prístupy k jeho zadefinovaniu. V medzinárodnom kontexte sa rôzne podoby sexuálnej viktimizácie najčastejšie zahŕňajú pod pojem sexuálne násilie. Hoci na Slovensku pojem sexuálne násilie označuje aj osobitný trestný čin podľa § 200 Trestného zákona, ktorý slovenská legislatíva spoločne s trestnými činmi znásilnenia (§ 199 Trestného zákona), sexuálneho zneužívania (§ 201 až § 202 Trestného zákona) a súlože medzi príbuznými (§ 203 Trestného zákona) považuje za protiprávne a trestným právom postihnuteľné konanie proti ľudskej dôstojnosti, v ďalšom texte budeme o fenoméne sexuálnej viktimizácie hovoriť ako o sexuálnom násilí.

Sexuálna viktimizácia predstavuje významný spoločenský a ľudskoprávny problém a je jedným z najzávažnejších druhov násilia s dlhodobými následkami na obete a nepriamo aj na ich bezprostredné či širšie okolie. Podľa údajov Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO) ide približne o jednu z troch žien (30 %), ktoré sú počas svojho života vystavené fyzickému násiliu a/alebo sexuálnej viktimizácii zo strany intímneho partnera alebo inej osoby. Sexuálnou viktimizáciou môže byť pritom ohrozený ktokoľvek bez ohľadu na pohlavie, vek, etnický pôvod, národnú príslušnosť, náboženské vyznanie alebo sexuálnu orientáciu či iné sociálne, ekonomické alebo kultúrne faktory. Definícia toho, čo sa považuje za znásilnenie a iné sexuálne násilie, sa líši naprieč rôznymi kultúrnymi kontextami. To, čo mnohí považujú za sexuálne napadnutie, môže byť v inom kontexte považované za ospravedlniteľné či dokonca „normálne“ sexuálne správanie. Významnú úlohu zohrávajú aj škodlivé rodové stereotypy a mýty, ktoré prispievajú k jeho vysokej latencii. Obete sú vo svojich komunitách v dôsledku takýchto stereotypov neskôr často stigmatizované a izolované, čo ďalej ovplyvňuje ich psychické rozpoloženie, sociálne interakcie resp. ochotu sexuálne napadnutie nahlásiť príslušným orgánom.

Sexuálna viktimizácia predstavuje závažný problém aj z pohľadu verejného zdravia, keďže celkové rozpoloženie a zdravotný stav obete môžu byť významne poznačené, a to často aj dlhodobo po násilnom čine. Ženy so skúsenosťou znásilnenia, ktoré je jednou z podôb sexuálnej viktimizácie, sú ohrozené okrem iného neželaným tehotenstvom, pohlavne prenosnými infekciami či inými zdravotnými následkami. Krátkodobé, ale aj dlhodobé psychické následky sú zdokumentované zahraničným i domácim výskumom a zahŕňajú pocity hanby, viny straty kontroly či pocitu bezpečia. Výnimkou nie je ani posttraumatická stresová porucha (PTSP), ktorej liečba si vyžaduje komplexný prístup, pričom symptómy často pretrvajú aj po jej ukončení.

Pomoc obetiam sexuálnej viktimizácie má viacero navzájom sa prelínajúcich dimenzií, pričom jednou z nich je práve oblasť zdravotných služieb, ktoré majú za úlohu minimalizovať jej zdravotné následky. Zdravotnícke zariadenia sú často prvou inštitúciou, na ktorú sa obete po napadnutí obrátia, čo potvrdzujú aj výsledky prieskumu realizovaného Agentúrou Európskej únie pre základné práva. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Dohovor) označuje sexuálne obťažovanie a znásilnenie za závažné porušenia ľudských práv žien a dievčat. Okrem sexuálneho násilia sem podľa Dohovoru ďalej patrí domáce násilie, nútené manželstvá, zločiny spáchané v mene cti a mrzačenie pohlavných orgánov. Uvedené podoby násilia na ženách predstavujú jednu z hlavných bariér pre dosiahnutie rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi. Je pritom kľúčové, aby súčasťou zdravotných služieb bolo aj získanie forenzných dôkazov pre potreby ďalšieho vyšetrovania. Zároveň, vzhľadom na spektrum možných psychických následkov sexuálnej viktimizácie, zdravotné služby by mali byť úzko prepojené s krízovou intervenciou a službami psychosociálnej podpory. V neposlednom rade je potrebné preživšie podporiť v zorientovaní sa v možnostiach a ďalších krokoch v súvislosti vyšetrovaním a súdnym konaním, príp. zabezpečiť právne zastupovanie. Problematiku je preto nutné adresovať z interdisciplinárneho hľadiska, reagujúc na celé spektrum potrieb.

Model Centra pre obete sexuálneho násilia, tzv. SAC (Sexual Assault Center) predstavený v rámci tejto štúdie ako príklad úspešnej praxe, predpokladá lokalizáciu všetkých relevantných služieb na jednom mieste. Obete tak majú zabezpečený prístup k zdravotnej starostlivosti, v rámci ktorej majú možnosť absolvovať aj odber forenzných dôkazov, a rovnako zabezpečený prístup k psychosociálnej podpore a právnej pomoci, všetko za podpory špeciálne vyškoleného personálu.

Cieľom štúdie bude preskúmať realizovateľnosť zriadenia takýchto centier v podmienkach Slovenskej republiky, vrátane podmienok pre ich vznik a fungovanie, možnosti umiestnenia, regionálneho rozloženia, udržateľnosti či potrebného inštitucionálneho zázemia a iných relevantných faktorov. Štúdia súčasne upozorňuje na ekonomické náklady sexuálnej viktimizácie na spoločnosť a finančných dôsledkov v prípade neadresovania problému.

Táto štúdia bola realizovaná v rámci projektu „Zlepšenie ochrany práv obetí – posilnenie kapacít a postupov boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu” a je výsledkom spolupráce Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách a Nórskeho centra pre štúdium násilia a traumatického stresu.

Projekt je realizovaný v rámci programu SK09: Domáce a rodovo podmienené násilie. Jeho cieľom je v spolupráci s partnerskými organizáciami prispieť k zlepšeniu opatrení na predchádzanie druhotnej a opakovanej viktimizácii a zlepšenie podpory dostupnosti a kvality ochrany žien zažívajúcich násilie a ich detí v kontakte s pomáhajúcimi profesiami. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk.