Vznik IVPR sa datuje k 1. septembru 2003, keď Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) zriadilo Stredisko pre štúdium práce a rodiny ako nástupnícku organizáciu troch inštitúcií: Medzinárodného strediska pre štúdium práce a rodiny; Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny; a Výskumného a vzdelávacieho ústavu bezpečnosti práce. Každá z nich mala špecifickú agendu, dôvod existencie (vzniku) i odbornú a metodologickú profiláciu, takže ich spojenie viedlo k vytvoreniu multi-žánrového výskumného inštitútu.

Medzinárodné stredisko pre štúdium práce a rodiny vzniklo uznesením Vlády SR zo 16. júna 1992 a od septembra 1993 fungovalo ako príspevková organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Podľa zakladajúcej listiny, jeho vznik bol „vyjadrením záujmu vlády o dlhodobé riešenie problematiky rodín v domácom i zahraničnom kontexte, využívajúc poznatky národných i medzinárodných komparatívnych výskumov rodiny a štátnych rodinných politík predovšetkým európskych krajín. Zároveň šlo o konkrétny príspevok Slovenska k Medzinárodnému roku rodiny (1994) vyhlásenej Organizáciou spojených národov (OSN).“ Hoci sa tieto dôvody môžu dnes javiť ako príliš ploché, respektíve málo štruktúrované, faktom zostáva, že Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny sa rýchlo etablovalo ako vedecko-výskumná inštitúcia, ktorá začala aktívne pokrývať dovtedy málo viditeľné témy v oblasti výskumu rodiny, zosúlaďovania práce a rodinného života, rovnosti príležitostí mužov a žien, implementácie Dohovoru o právach dieťaťa a pod. Na jeho pôde vznikli prvé výskumy rodovo podmieneného násilia, ucelené komparatívne analýzy rodinného správania v strednej Európe, či komparatívne analýzy rodinných politík a politík zameraných na deti v predškolskom veku. Najmä výskum v oblasti demografie, rodinného správania a zosúlaďovanie práce a rodinného života bol v tomto období poznávacím znakom strediska a urobil z neho rešpektované výskumné pracovisko. Strategické smerovanie celého výskumu v oblasti rodiny, demografického vývoja, rodinného správania, rodinnej politiky, ako aj jeho reálnu implementáciu formovala Jarmila Filadefiová, kľúčová postava slovenskej sociológie rodiny a rodových analýz, ktorá svojimi analýzami položila základné štandardy v danej oblasti a ovplyvnila viaceré generácie vedcov a vedkýň.

Súčasťou aktivít Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny bolo budovanie databázy národných a medzinárodných údajov o rodine, ako aj knižničného fondu. Nešlo o banalitu, ale o systematické budovanie informačných zdrojov, z ktorých v tom čase benefitovala odborná i laická verejnosť. Pôsobenie strediska malo aj dôležitý medzinárodný rozmer. Ten spočíval nielen v zapájaní sa do medzinárodných projektov (čo vo vtedajšej dobe ešte stále nebolo v aplikovanom sociálnom výskum úplne štandardom), ale aj v inštitucionalizácii jeho postavenia v medzinárodnom prostredí. Koncom roku 1996 zástupcovia vlády SR a Sekretariátu OSN podpísali Memorandum o porozumení medzi Vládou Slovenskej republiky a OSN na podporu rodiny prostredníctvom Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny. Tento dokument posilnil formovanie strediska ako centra výskumných a vzdelávacích aktivít v regióne strednej a východnej Európy.

Druhou výskumnou inštitúciou, na pôde ktorej vznikol IVPR, bol Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny. Šlo o ústav s veľmi bohatou históriou, ktorá siaha až do roku 1974, keď bol vytvorený Československý výskumný ústav práce a sociálnych vecí, ktorý mal hlavné sídlo v Bratislave a pobočku v Prahe. Šlo o ústav s pôsobnosťou v celom vtedajšom Československu, ktorý sa zameriaval na oblasť práce, analýzu miezd a témy súvisiace so sociálnou politikou. V roku 1984 bol zriadený Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce, ktorý sa popri analýzach sociálneho zabezpečenia a práce zameral aj na ich širší kontext – konkrétne na výskum životnej úrovne a spôsobov života. Po roku 1989 došlo logicky k viacerým zmenám, pričom organizačné zmeny názvov boli asi tým najmenej podstatným bodom. V roku 1991 došlo k premenovaniu na Výskumný ústav práce a sociálnych vecí, pričom táto organizácia stále zostávala v štruktúre Federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí a stále s geografickým pokrytím celého Česko-Slovenska. Zásadne sa zmenilo tematické zameranie výskumov, ktoré sa začali orientovať na vyhodnocovanie dopadov ekonomických a sociálnych reforiem a analýzy nevyhnutné pre prípravu novej legislatívy pre oblasť sociálnej politiky, trhu práce, pracovných vzťahov, miezd a regulácie profesií. Ďalšia výrazná zmenia prišla so vznikom Slovenskej republiky. Nový Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny bol zriadený už slovenským Ministerstvom práce a zameriaval sa na všetky tie oblasti z jeho portfólia, ktoré vyžadovali výskumné podklady – z veľkej časti šlo o tematickú replikáciu federálneho výskumu (mzdy, trh práce, sociálna politika, …), avšak s fokusom na adjustáciu v novovytvorených podmienkach malej otvorenej ekonomiky, ktorá prechádza zásadnou tranzíciou. Vyššie uvedené informácie ukazujú, že volanie po politikách založených na empirickej evidencii nie je úplné nóvum, charakteristické pre súčasnosť, ale že bolo súčasťou uvažovania o nastaveniach politík už v dávnejšej minulosti. Nie vždy a nie všade, ale inštitucionálna história výskumných ústavov ukazuje, že tu bol záujem o spoznanie kontextu, do ktorého smerovali verejno-politické intervencie.

Treťou inštitúciou, ktorej profilácia ovplyvnila novovzniknutý IVPR, bol Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. V porovnaní s vyššie spomenutými pracoviskami mal iné výskumné ukotvenie, čo sa týkalo tak obsahu ako i metód. Avšak hoci pôvodne bol bližšie technickým a prírodným vedám, neskôr sa do jeho činnosti dostali aj témy sociálno-psychologického výskumu ako aj výskumy pracovných podmienok nazerané v širšej spoločenskovednej perspektíve. História ústavu začala už v roku 1954, keď vznikol – na popud Ústrednej rady odborov – Výskumný ústav bezpečnosti práce, ktorého primárnym zameraním boli výchovno-vzdelávacie aktivity a popularizácia tém súvisiacich s bezpečnosťou práce a výskum bezpečnosti práce, najmä v oblasti stavebníctva, pôdohospodárstva, či v drevospracujúcom priemysle. Výskumné aktivity boli naplno inštitucionalizované v roku 1974, keď bol ústav zaradený medzi vedecko-výskumné pracoviská štátu. V roku 1976 sa ústav stal súčasťou štátneho systému „vedecko-technických a ekonomických informácií“ a v roku 1979 bol poverený funkciou „vedúceho pracoviska vedecko-technického rozvoja“ v oblasti bezpečnosti práce.

Jeho pôsobenie malo aj medzinárodný rozmer. V roku 1992 bol ústav definovaný ako Národné informačné stredisko Medzinárodnej organizácie práce a zároveň sa (opätovne) posilnil dôraz na vzdelávaciu činnosť, čo sa prejavilo aj zmenou názvu na Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. Ústav sa stal na území SR jedinou špecializovanou inštitúciou, ktorá vykonávala výskum bezpečnosti práce, technológií, pracovného prostredia, pracovných podmienok, psychologických a ekonomických aspektov práce. Súčasťou výskumov bolo určovanie štandardov, kritérií, ktoré slúžili ako referenčné rámce pre nastavovanie pracovných podmienok i ich posudzovanie. Vzdelávacia činnosť sa orientovala nielen na prípravu expertov v danej oblasti, ale aj tvorbu ucelených vzdelávacích programov a poradenstva.

Spojenie uvedených troch organizácií pod jednou strechou bolo vzhľadom k ich rôznorodosti a inštitucionálnej histórii neočakávaným krokom. Veľká miera diverzity sa mohla stať buď zdrojom napätí a konfliktov alebo zdrojom synergie a spolupráce. Príbeh IVPR ukazuje, že to bola tá druhá, pozitívna trajektória. Po určitom čase – čo dokladajú aj výročné správy IVPR – došlo k prirodzenému prelínaniu a formovaniu spoločných analytických perspektív na celý rad tém, ktorými sa Inštitút zaoberal.