Vážené kolegyne, kolegovia, návštevníci web stránky IVPR, 28. apríla si pripomíname Svetový deň BOZP. Vlády, odborári aj zamestnávatelia upozorňujú v týchto dňoch na dôležitosť bezpečnosti a ochrany zdravia na pracoviskách. 

28. apríl je už od roku 2003 vyhlásený z iniciatívy Medzinárodnej organizácie práce (ILO/MOP) za Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svetový deň BOZP, ktorý sa oslavuje každý 28. apríl, je príležitosť zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, ako môžeme vylepšiť pracovné prostredie pre všetkých. Bezpečnosť a zdravie na pracovisku nie sú len právnou povinnosťou zamestnávateľov, ale aj morálnou povinnosťou každého z nás.

Moderné pracovné prostredie sa rýchlo mení. Popri tradičných rizikách pribúdajú tie, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné – stres, pracovné preťaženie, tlak na výkon či nedostatočná komunikácia na pracovisku. Práve tieto psychosociálne faktory dnes zásadne ovplyvňujú zdravie zamestnancov aj fungovanie firiem. Mnohí pracovníci síce odchádzajú z práce bez fyzického zranenia, no s pocitom vyčerpania, ktorý sa postupne môže meniť na vážnejšie zdravotné problémy. Aj preto sa do popredia dostáva potreba komplexného prístupu k BOZP. Bezpečné pracovné prostredie totiž nevzniká len dodržiavaním legislatívy, ale aj kvalitným riadením, otvorenou komunikáciou a prevenciou psychosociálnych rizík. Firmy, ktoré tieto aspekty nepodceňujú, získavajú nielen zdravších zamestnancov, ale aj stabilnejšie a výkonnejšie pracovné tímy.

Psychosociálne zdravie sa stáva kľúčovou výzvou pre firmy aj zamestnancov

Svetový deň BOZP 2026 reflektuje posun v chápaní pracovných rizík. Bezpečnosť práce už nie je redukovateľná na technické a organizačné opatrenia, ale zahŕňa aj tzv. „neviditeľné“ determinanty zdravia, najmä psychosociálne faktory. Moderné pracovné prostredie generuje riziká vyplývajúce z organizácie práce, intenzifikácie pracovného tempa, časového tlaku a kvality riadenia. Tieto faktory nie sú bezprostredne pozorovateľné, avšak ich kumulatívny účinok sa prejavuje vo forme chronického stresu, vyčerpania a následných zdravotných porúch.

Európsky kontext systematicky rozvíja European Agency for Safety and Health at Work, ktorá v roku 2026 akcentuje význam duševného zdravia prostredníctvom celoeurópskej iniciatívy „Together for mental health at work“. Empirické údaje z prieskumu OSH Pulse 2025 poukazujú na významnú prevalenciu psychosociálnej záťaže: približne 37 % pracovníkov uvádza celkovú únavu a 29 % skúsenosť so stresom, depresiou alebo úzkosťou. Napriek tomu, že časť podnikov implementuje preventívne opatrenia, pretrváva deficit systematického riadenia psychosociálnych rizík, najmä v oblasti ich včasnej identifikácie a prevencie.

Na národnej úrovni poskytujú kľúčové údaje Národný inšpektorát práce. Podľa údajov Národného inšpektorátu práce bolo v roku 2025 na Slovensku evidovaných celkovo 7 511 pracovných úrazov. Z tohto počtu bolo 24 smrteľných pracovných úrazov a 50 prípadov s ťažkou ujmou na zdraví. Najviac úrazov sa sústreďovalo v odvetviach dopravy a skladovania (33,3 %), priemyselnej výroby (25 %) a poľnohospodárstva (20,8 %). Najviac ohrozenou profesiou sú dlhodobo vodiči a obsluha strojov. Najrizikovejšou skupinou sú muži vo veku 50 – 60 rokov. Najviac smrteľných úrazov sa stalo začiatkom týždňa v pondelok a utorok a najrizikovejším mesiacom bol december. Pri ťažkých úrazoch dominoval utorok a mesiac máj.

Hoci celkový počet úrazov vykazuje mierne klesajúci trend, existencia smrteľných prípadov indikuje pretrvávajúce systémové nedostatky v riadení rizík, najmä v odvetviach s vysokou mierou fyzickej expozície (stavebníctvo, priemysel, doprava).

Z analytického hľadiska predstavuje Svetový deň BOZP rámec na hodnotenie efektívnosti existujúcich politík a identifikáciu nových rizikových faktorov. Súčasný vývoj jednoznačne ukazuje, že ochrana zdravia pri práci musí byť chápaná ako multidimenzionálny systém zahŕňajúci fyzické, organizačné aj psychosociálne determinanty pracovného prostredia.

Sociálny rozmer problematiky zdôrazňuje Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorá poukazuje na potrebu dôsledného uplatňovania preventívnych mechanizmov a posilňovania kultúry bezpečnosti práce. Každý smrteľný pracovný úraz predstavuje nielen individuálnu tragédiu, ale aj indikátor zlyhania systému ochrany práce na úrovni organizácie alebo regulácie.

Spomienka na obete pracovných úrazov zároveň zdôrazňuje fundamentálny princíp: bezpečná a zdravá práca nie je sekundárnym atribútom ekonomickej činnosti, ale základným právom každého pracovníka. Každému z týchto prípadov sa dalo predísť. Svetový deň BOZP tak predstavuje nielen symbolickú udalosť, ale aj analytický rámec pre hodnotenie stavu pracovných podmienok. Je výzvou pre zamestnávateľov, zamestnancov aj verejné inštitúcie na systematické zlepšovanie pracovného prostredia. Fundamentálny princíp ostáva nezmenený: práca nesmie byť zdrojom poškodenia zdravia. Bezpečné pracovné prostredie musí byť koncipované tak, aby umožňovalo dlhodobý výkon práce bez negatívnych fyzických a psychických dôsledkov, pričom prevencia predstavuje najefektívnejší nástroj na dosiahnutie tohto cieľa.

Spracovala RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., výskum BOZP a pracovných podmienok